KOŠICKÝ KLEČENOV

Košický Klečenov je asi najčastejšie spájaný s týmito tromi charakteristikami: 


Dargovský priesmyk a kruté boje, ktoré sa tu odohrávali počas 2. sv. vojny a ktoré sa nezadudnuteľne vryli do našej historickej pamäti, bývalé kúpele Borda, ktoré zasa pripomínajú zašlú slávu slanskej aristokracie aj liečivú silu tunajšej prírody, a do tretice komunita gréckokatolíkov, ktorí sa tu usadili na základe valaského práva niekedy v 17. alebo 18. storočí a dodnes formujú nádhernú duchovnú kultúru tohto regiónu.

Obec a jej bezprostredné okolie, Pamätník viťazstva a exteriérová expozícia vojnovej techniky, bývalé kúpele Borda či nádherné lesy Slanských vrchov /časti Mošník a Bogota/ ponúkajú mnoho ďalších turistických zaujímavostí a desiatky kilometrov trás pre peších aj cykloturistov.


Podrobne ich môžete preskúmať na nasledujúcich digitálnych turistických mapách s GPS navigáciou. A potom sa nimi nechajte sprevádzať na Vašich potulkách:



Dargovský priesmyk - mapa



HISTÓRIA

Prvú písomnú zmienku o obci Košický Klečenov poznáme z roku 1384. Podľa nej bola v majetku Jána, syna Petheucha zo Svinice. Potom /ešte pre rokom 1384/ kráľovná Alžbeta darovala Jánove majetky päťkostolnému biskupovi Valentínovi. Písomná zmienka z roku 1390 pojednáva o ďalšej zmene vlastníckych vzťahov, keď z poverenia kráľa Žigmunda Luxemburského Košický Klečenov prešiel spolu s celým panstvom Svinica do majetku Peréniovcov.

V roku 1427 sa Košický Klečenov už spomína ako rozvinutá dedina - mal 10 port /porta je brána do dvora hospodárskej usadlosti, ktorou môže prejsť naložený voz ťahaný koňmi/ - v tom čase sa ešte nepočítali obyvatelia, ale porty. Predpokladá sa, že v jednej takejto usadlosti žilo minimálne 7 ľudí /vrátane služobníctva/, takže v danom roku žilo v Košickom Klečnove minimálne 70 obyvateľov.

Neskôr sa obec zmenila na malú osadu, dokonca možno na istý čas celkom zanikla. V rokoch 1552, 1553, 1564 a 1565 tu totiž nebola ani jedna porta. Pokiaľ tu vtedy ľudia žili, tak len v chudobných malých domoch, nenachádzalo sa tu žiadne hospodárske sídlo.

Ešte v roku 1564 patrila obec Peréniovcom, ale svadbou ich dcéry Alžbety s Františkom Drugethom prešla do majetku Drugethovcov z Humenného. Podľa záznamu z roku 1570 tu vtedy stáli už 3 porty a žili 2 želiari.

V roku 1601 prešiel Košický Klečenov do vlastníctva panstva Trebišov. V tom čase sa uvádza, že obec bola rusínska - pravoslávna. Je teda možné, že nové obyvateľstvo sa tu usadilo na základe valaského práva.

Lexikón z roku 1773 uvádza, že sa tu hovorilo prevažne slovensky. Záznamy z roku 1822 dokladujú, že sa v Košickom Klečenove nachádzalo už 28 domov, v ktorých žilo 222 obyvateľov. Venovali sa najmä pestovaniu ovsa a živili sa tiež ako furmani. 

Podľa sčítania obyvateľov v roku 1900 sa až 93,8 % obyvateľov hlásilo k Slovákom.

www.kosickyklecenov.ocu.sk


Osada Borda


Súčasťou obce Košický Klečenov je aj osada Borda, ktorá bola v minulosti samostatnou dedinou. Po prvý raz sa o nej dozvedáme v r. 1384, keď po smrti Jána, syna Petheucha zo Svinice, pripadlo svinické panstvo, ku ktorému patrila aj Borda, Valentínovi, päťkostolnému biskupovi a jeho príbuzným.

Vtedy sa uvádza ako possessio Bardafalua, teda ako dedina, čo sa vyjadruje v jej názve označením "falva". Ešte aj v r. 1487 vystupuje Borda ako dedina spolu s ostatnými dedinami v okolí, ale viac sa už o nej nedozvedáme. V portálnych a decimálnych súpisoch z druhej polovice 16. stor. sa už obec vôbec neuvádza. Vyľudnila sa teda podobne ako vedľajší Košický Klečenov, ale kým ten sa niekedy v rokoch 1566-1570 opäť osídlil, k osídleniu Bordy v 16. stor. už nedochádza.


Borda sa neuvádza ani v súpise domov Abaujskej stolice z r. 1598, ani v urbári trebišovského hradného panstva z r. 1601, kde sa podrobne uvádzajú poddaní všetkých dedín patriacich k niekdajšiemu svinickému panstvu. Borda sa musela opäť osídliť niekedy v druhej polovici 18. stor. - v r. 1808 vystupuje ako majer /praedium Borda/.

V matrike evanjelickej cirkvi vo Vyšnej Kamenici sa uvádza v r. 1805 ako Borda. Aj v r. 1851 sa spomína Borda ako majer, kde žilo 30 rímskokatolíkov, 5 luteránov, 1 kalvín a 3 židia.

Za sčítania ľudu v r. 1900 patrila Borda ku Košickému Klečenovu, ktorý vystupuje pod úradným maďarským názvom Kelecsényborda.

Zo stredovekých dokladov sa dá vydedukovať, že maďarský názov Bordafalva pochádza zo slovanského osobného mena Borda, Burda, bur, bura, burda /silák/. Treba pripomenúť, že pri prechode miestnych názvov slovanského pôvodu do maďarčiny sa pôvodné slovanské "u" menilo v maďarčine na "o".

Pôvodné obyvateľstvo Bordy bolo v stredoveku istotne také, ako v susedných dedinách Nižnej Kamenici a Košickom Klečenove, pretože tieto názvy sú jasne slovanského pôvodu, rovnako ako Borda.

V súčasnosti tu žije 54 obyvateľov v 18-tich domoch.


Kúpele Borda


V roku 1893 vznikli asi 1 km od osady Borda vyhľadávané kúpele na liečenie reumatických chorôb. Výdatný prameň mal veľmi chutnú vodu s ľudovým názvom "Zdravá voda".

Ľudia z blízkeho okolia ju pili a až do založenia kúpeľov nosili aj domov, kde ju zohrievali a kúpali sa v nej, pričom mnohí sa po krátkej dobe vyliečili. V kúpeľoch sa poskytovali liečebné kúry v 15 vaniach. 

Počas 2. sv. svetovej vojny však boli kúpele zničené a zanikli.

V roku 1951 tu bola zriadená lesnícka škola. V 60-tych rokoch tu bolo vybudované rekreačné stredisko Východoslovenských železiarni Košice

V súčasnosti sa tu nachádza mládežnícke stredisko Reformovanej cirkvi. Usporadúvajú tu duchovné cvičenia a letné tábory pre deti. 

Areál bývalých kúpeľov sa nachádza v nádhernom tichom prostredí uprostred lesov a lúk Slanských vrchov.


Hrádok 


Obdivovateľom geologických zaujímavostí doporučujeme navštíviť jedinečnú geologickú raritu, ktorá sa nachádza v katastri obce Košický Klečenov - relikt podmorskej sopky.

Nájdete ju severozápadne od obce na mytologicky výraznej vyvýšenine zvanej Hrádok. Na jej severozápadnej strane sú v početných odkryvoch viditeľné vulkanické tufy, ktoré tvoria relikt podmorskej sopky. Zachovaný je aj prívodný systém sopky vyplnený andezitom.

Boje v Dargovskom priesmyku 

/december 1944 - január 1945/


Počas vojnového ťaženia proti nacistickému Nemecku prenikli jednotky Červenej armády koncom novembra 1944 do oblasti Ondavskej nížiny a k rieke Ondava, ktorú na niekoľkých miestach prekročili.

Na svahoch Slanských vrchov však narazili na tvrdý odpor nemeckého Wehrmachtu. Tu, v priestore Dargovského priesmyku, sa na prelome rokov 1944/45 odohrala jedna z najkrutejších bitiek pri oslobodzovaní našej vlasti.

Obranné postavenia nemeckého Wehrmachtu v Dargovskom priesmyku boli súčasťou obrannej línie "Gisela -Stellung", ktorá sa tiahla po západnom brehu horného toku Ondavy k Vranovu nad Topľou a odtiaľ východným okrajom Slanských vrchov až k dnešným slovensko-maďarským hraniciam.

Úlohou prekonať líniu "Gisela-Stellung" v oblasti Slanských vrchov a následne obsadiť mesto Košice zveril hlavný stan najvyššieho velenia Červenej armády 1. gardovej armáde a 18. armáde zo zostavy 4. ukrajinského frontu. Podľa zámeru veliteľa frontu, generála Petrova, mala väčšina síl 1. gardovej armády útočiť v smere Dargov - Klečenov - Bidovce - Košice s cieľom už v prvý deň útoku zničiť protistojace nemecké jednotky, do večera prekonať masív pohoria a najneskôr večer piateho dňa dobyť severnú časť Košíc a neskôr Prešov. 

Úlohou 18. armády bolo viesť útok v smere Slivník - Slanec - Košice, do večera prvého dňa dosiahnuť čiaru Slanec - Slanská Huta a do večera piateho dňa dobyť Košice úderom z juhu a juhovýchodu.

Po niekoľkých dňoch bojového prieskumu začala 9. decembra ráno o 7. 00 hod sovietska ofenzíva 45 minútovou delostreleckou prípravou. Po nej nastúpili vojská 1. gardovej armády k útoku po oboch stranách priesmykovej cesty s ťažiskom pri Bačkove a severozápadne od Trnávky. Súčasne začali útok aj vojská 18. armády z priestoru západne od Trebišova v smere na Slanec.

Nemeckú obrannú líniu sa 1. gardovej armáde podarilo prelomiť severne od priesmykovej cesty v oblasti Bačkova, kde jej vojská postúpili do zalesneného priestoru smerom na západ, avšak len do hĺbky 3 km. Južne od priesmykovej cesty bola obranná línia prelomená v úseku západne od Trnávky, aj tu však ďalší postup sovietskych vojsk následne uviazol.

Ťažké boje v lesnom masíve Slanských vrchov prebiehali bez prerušenia aj v nasledujúcich dňoch. Útvary a zväzky Červenej armády, podporované silnou delostreleckou paľbou, pokračovali v útokoch v pásme priesmykovej cesty a v ďalších oblastiach smerom na juh a na sever. Útoky však nepriniesli očakávené výsledky.

Neúspešné boli aj nemecké protiútoky smerujúce k uzavretiu medzery vo frontovej línii v oblasti západne od Trnávky a v oblasti Bačkova, kam Sovieti presúvali ďalšie sily a pokúšali sa preniknúť smerom na západ.

V polovici decembra už bola situácia v priestore Dargova pre nemecké jednotky neudržateľná. Ich velenie preto rozhodlo zaujať novú čiaru obrany, ktorá sa tiahla vo vyšších polohách strednej a západnej časti pohoria. 

V noci z 15. na 16. decembra sa Nemci stiahli z Dargova a nasledujúci deň pokračovali v ústupe aj na ďalších úsekoch frontovej línie. Sovietskym vojskám sa tak až po týždni bojov podarilo obsadiť Dargov a postúpiť po priesmykovej ceste ďalej na západ.

22. decembra začala 1. gardová armáda ďalší veľký útok po oboch stranách priesmykovej cesty západne od Dargova. Jej vojská útočili nepretržite v nasledujúcich piatich dňoch, ale po ťažkých bojoch a s veľkými stratami na oboch stranách dosiahli len minimálne územné zisky.

Vyčerpané sovietske jednotky zastavili 27. decembra po neúspešných pokusoch o obsadenie Dargovského priesmyku útočnú činnosť a na dosiahnutej línii prešli do obrany. 

Pokus 1. gardovej armády o ovládnutie priesmykovej cesty a prielom na Košice, do ktorého bolo postupne nasadených jej 8 streleckých divízií spolu s viacerými samostatnými delostreleckými, mínometnými a tankovými útvarmi, tak definitívne stroskotal a úloha vojsk 4. ukrajinského frontu zmocniť sa Košíc musela byť dočasne odložená.

Boje v oblasti Dargovského priesmyku prebiehali aj v nasledujúcich decembrových a januárových dňoch, mali však už len lokálny alebo prieskumný charakter. Frontová línia sa ustálila vo výšinách a na svahoch západnej časti pohoria a k jej podstatným zmenám a posunom už nedochádzalo.

Po preskupení sovietskych vojsk na začiatku januára 1945 sa ťažisko bojov o prístupy ku Košiciam presunulo do oblasti južne a juhozápadne od Košíc. Pokračovala v nich už len 18. armáda.

12. januára nastúpila Červená armáda k očakávanej ofenzíve v Poľsku. Pod jej mohutným útokom sa nemecký obranný front medzi Baltským morom a Karpatami začal rozpadávať na nesúvislé zlomky obranných úsekov, ktoré zostávali hlboko v tyle rýchlo postupujúcich sovietskych vojsk.

Ofenzíva v Poľsku výrazne ovplyvnila aj situáciu nemeckých zväzkov brániacich sa na území východného Slovenska. Nemecké velenie bolo nútené vzdať sa horného toku Ondavy a aj celého prešovského a košického priestoru a väčšinu útvarov odtiaľ presunúť na územie Poľska. Nemecké jednotky boli preto od polovice januára 1945 postupne sťahované z línie "Gisela-Stellung" zo Slanských vrchov a aj z oblasti južne a juhozápadne od Košíc.

Nová situácia umožnila vojskám 18. armády obnoviť 18. januára v Slanských vrchoch útočnú činnosť a prekonať horské priechody pri Dargove a Slanci. Spoločne s jednotkami postupujúcimi z juhu a juhozápadu obsadili 19. januára Košice, ktoré predtým opustili hlavné sily nemeckej a maďarskej armády. Tým boli v priestore Košíc ukočené bojové operácie.

Vojská 4. ukrajinského frontu v nich boli na 7 týždňov zastavené na svojom postupe a zaznamenali vysoké straty, ktoré v bojoch v oblasti Dargovského priesmyku možno odhadovať na 21 000 príslušníkov Červenej armády. 

Sú porovnateľné len so stratami v Karpatsko-duklianskej operácii. Predstavujú približne tretinu padlých sovietskych vojakov na celom území Slovenska. 

Veteráni bojov spomínajú, že boli chvíle, keď obidve strany prestali bojovať, aby mohli zbierať svojich mŕtvych a ranených...

Videli sa a počuli, ale nestrieľali...


Pamätník víťazstva


Na mieste krutých bojov v Dargovskom priesmyku bol v rokoch 1954-55 postavený Pamätník víťazstva /autori V. Löffler a B. Janský/ a v r. 1957 založený Ružový sad, v ktorom bolo na počesť obetí týchto bojov vysadených 21 000 ruží.

Sieň bojových tradícií v areáli pamätníka je otvorená v sobotu, nedeľu a počas sviatkov v čase 13.00 - 17.00 hod. 

Informácie:

OcÚ Košický Klečenov - 055 696 52 69 


Expozícia vojenskej techniky


Súčasťou Pamätníka víťazstva je aj exteriérová expozícia ťažkej vojenskej techniky Sovietskej armády /tank /T 34/85, samohybné delo SU-100 a ďalšie /pri bufete na parkovisku Pamätníka víťazstva a pri vstupe do obce Dargov z Dargovského priesmyku /ďalšia vojenská technika je vystavená pri pamätníku v obci Skároš/.  

CIRKEV


Gréckokatolícka farnosť Narodenia Presvätej Bohorodičky


V roku 1746 stál v obci drevený gréckokatolícky chrám, ktorý však bol počas nasledujúceho obdobia zničený. Terajší chrám je murovaný. Bol vystavaný v roku 1851 a zasvätený Narodeniu našej Presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny. Chrám bol viackrát obnovovaný - v rokoch 1896, 1900, 1981 a naposledy v roku 2011.

V osade Borda v roku 2014 veriaci postavili kaplnku, ktorá je zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie.

K farnosti patrí okrem farskej obce aj 12 filiálnych obcí v okolí, v ktorých sa však nenachádzajú gréckokatolícke chrámy. Napriek tomu sú v obciach Čakanovce, Herľany, Nižná Kamenica, a Svinica pravidelne slúžené sväté liturgie.

Farský úrad: 

Košický Klečenov 10
055 69 69 430
0911 711 219
jan.ducar@post.sk
kosickyklecenov@grkatke.sk

Ďalšie užitočné informácie môžete nájsť na stránke farnosti Košický Klečenov.

ĽUDIA


Hradek


Mužská a ženská spevácka skupina HRADEK bola založená vo februári 2009 na podnet vtedajšej starostky obce Gabriely Uchaľovej.

Ženy začínali v zložení:

Helena Mašlejová, Mária Servatková, Margita Bučeková, Mária Fedorová, Terezka Stojková, Mária Stolárová, Gabriela Uchaľová, Marta Šimková, Mária Orosová, Mária Kirová a na akordeóne ich doprevádza a spieva Eva Valiková.

Muži začínali v zložení:

Vincent Mašlej, Pavol Šimko, Ján Šimko, Vincent Antolik, Miroslav Antolik, Jaroslav Katušin, Ladislav Mašlej, Jaroslav Valik, Jozef Uchaľ a na akordeóne ich doprevádza a spieva Lukáš Valik.

Obe skupiny sa zúčastňujú na rôznych súťažných a nesúťažných podujatiach.

Vedúca ženskej speváckej skupiny: 

Mária Fedorová: 0908 808 686

Vedúci mužskej speváckej skupiny: 

Pavol Šimko: 0911 555 545


Skupina v roku 2014 vydala svoje prvé CD ,,Z Kľečenova do Dargova´´. 

Kroje pre folklórnu skupinu sú z krajčírskeho salónu p. Evky Valikovej - EVALI

Kontakt: 0905 543 112
www.evali.sk