NIŽNÁ MYŠĽA

Nižná Myšľa leží na rozhraní Košickej kotliny a Slanských vrchov, na sútoku riek Hornád, Olšava a Torysa. Už oddávna tadiaľto viedli dôležité obchodné cesty a toto územie ľudia osídľujú už od praveku. Práve vďaka významným archeologickým nálezom je dnes Nižná Myšľa známou a vyhľadávanou lokalitou.


Za návštevu určite stojí nálezisko európskeho významu na kopci Várheď, kde sa rodí Archeoskanzen Myssle.  Už dnes si tu môžete prezrieť dve repliky domov a opevnenie z doby bronzovej, ktoré sa nachádzajú priamo na miestach, kde boli preukázané archeologickým výskumom. Archeologické nálezy z tohto a ďalších nálezísk v okolí obce, ale aj iné pamiatky z regiónu a obce, nájdete v Myšľanskom obecnom múzeu, ktoré sídli v budove premonštrátskeho kláštora neďaleko Kostola sv. Mikuláša. Vašej pozornosti určite neunikne ani zrevitalizovaná oddychová zóna v priestore medzi kláštorom a kostolom. Len pár metrov od nej nájdete tabuľu s informáciami o katastrofálnom zosuve pôdy, ktorý obec postihol 4. júna 2010.  


Z podujatí doporučujeme každoročný zimný Prechod Slanskými vrchmi, jedno z najstarších turistických podujatí v regióne /koná sa od roku 1970/, a letný Návrat na Várheď, na ktorom vďaka organizátorom pocestujete do hlbokej minulosti.


Cez Nižnú Myšľu prechádza aj významná pútnická trasa - Cesta sv. Alžbety, ktorá od roku 2011 spája dve kultové miesta východu - Košice a Sárospatak /Blatný Potok/. 


Obec a jej bezprostredné okolie, rieka Hornád, Čanianske jazerá a blízke Slanské vrchy ponúkajú mnoho ďalších turistických zaujímavostí a desiatky kilometrov trás pre peších aj cykloturistov, ktoré môžete podrobnejšie preskúmať na nasledujúcich digitálnych turistických mapách s GPS navigáciou.

A potom sa nimi nechajte sprevádzať na Vašich potulkách mikroregiónom Hornád:  





HISTÓRIA


DOBA KAMENNÁ

Paleolit

Počiatky obce siahajú až do praveku. Ide o mladší úsek staršej doby kamennej - paleolit /35 000 - 10 000 pred Kr./ V tomto období tu boli lovci aurignackej kultúry. Tí sa tu usídlili na prechodný čas v lokalite Skalka. Zanechali tu po sebe štiepané kamenné nástroje. Ich obydlia boli veľmi jednoduché.

Neolit

Neolit je mladšia doba kamenná /5 000 pred Kr./. Toto obdobie je zaujímavé príchodom prvých skupín najstarších roľníkov. Priniesli do regiónu nové druhy kamenných nástrojov, keramiku a úplne iný spôsob života. Ich osídlenie trvalo dlhšie, pestovali plodiny a chovali zvieratá. V mladom stupni tejto kultúry sa sformovala skupina Tiszadob. V posledných storočiach neolitu sa tu usídľuje bukovohorská kultúra. Darilo sa jej hlavne v poľnohospodárskej oblasti, čo spôsobilo nárast počtu obyvateľov.

Eneolit

Neskorá doba kamenná /3 000 pred Kr./. Objavy z tohto obdobia sa našli hlavne v archeologickej lokalite Skalka. Kultúra z tohto obdobia sa vyznačovala kanelovanou keramikou. Situácia v lokalite Nižnej Myšle a kultúra obyvateľstva po nasledujúce storočia nie je známa.


DOBA BRONZOVÁ

Toto obdobie je z hľadiska histórie asi najvýznamnejšie. Ide o roky 1700 - 1400 pred Kr., kedy sa tu usadila otomanská kultúra. Je to jedna z najvyspelejších kultúr stredoeurópskeho praveku - vďaka svojej technike, estetickej úrovni hmotnej kultúry, hospodársko-správnou organizáciou a rozsiahlymi kontaktmi. V lokalite obce Nižná Myšľa si táto kultúra vytvorila sídelné enklávy, v ktorých mala centrálne postavenie opevnená osada ako hospodársko-správne stredisko a v čase nebezpečenstva útočisko pre obyvateľov. Táto kultúra sa u nás usídlila v oblasti Várheď /Hradný vrch/. Počas niekoľkých storočí tu vyrástlo mocenské centrum.

Staršia osada

Archeologický výskum potvrdil existenciu dvoch osád. Staršia osada bola opevnená mohutným hlinitým valom a 6 m hlbokou priekopou. V tejto osade sa nachádzalo mnoho jednopriestorových domčekov na rozlohe 50x60 m. Tieto domčeky mali pece alebo ohniská umiestnené v rohoch alebo uprostred. Domčeky boli situované tak, že vytvárali malé uličky. Pri tejto osade bolo vybudované aj pohrebisko. 

Zaujímavosťou je, že mŕtvych ukladali do jám v skrčenej polohe s tvárou k východu. Muži ležali na pravom boku, ženy na ľavom. Najstarší hrob z tohto obdobia vznikol 1 700 rokov pred Kr. Každý hrob obsahoval množstvo milodarov ale aj jedlo a nápoje, ktoré boli ukladané do hrobov vo viere, že ich mŕtvy bude potrebovať. Na tomto pohrebisku sa pochovávalo asi 200 rokov. Z hrobov sa môžeme dozvedieť aj štýl obliekania a nosenia šperkov. Odev si zapínali ihlicami, nosili náušnice, prívesky, náramky a čelenky.

Mladšia osada

V strednej dobe bronzovej sa začala budovať nová osada. Išlo o veľkú prestavbu starej osady, pri ktorej sa zväčšila až 7 krát. Príčinou mohol byť nárast počtu domácich obyvateľov alebo príchod nových usadlíkov.

Obytný areál bol opevnený ešte lepšie. Na opevnenie sa použili už aj kamene a zväčšila sa priekopa. V osade boli dielne na výrobu nástrojov a spracovanie bronzovej suroviny a zlata. Usadlíci tu už k práci využívali aj kone.

Zaujímavosťou osady bola tiež kultová jama. Používala sa na rôzne obrady. Našli sa v nej kostry mladého muža, troch žien a neúplná lebka dieťaťa. Kostry ležali v neprirodzenej polohe, čo len posilňuje argument, že to nebol hrob. Muž bol hodený do jamy živý a spútaný. Všetky osoby boli zrejme obeťou rituálu. Takéto rituály sa používali na ochranu pred nebezpečenstvom. V priebehu 14. stor. pred Kr. otomanská kultúra zanikla.


STREDNÁ A MLADŠIA DOBA BRONZOVÁ

V priebehu strednej doby bronzovej sa tu zdržiavali kultúry popolnicových polí, ktoré používali obrad spaľovania. Našli sa tu náhodné nálezy náramkov z bronzu. Avšak ich množstvo bolo veľmi malé. Dôležité však je, že žiadna z osád strednej či mladšej doby bronzovej nebola tak rozšírená a významná ako otomanská osada.


DOBA ŽELEZNÁ

Staršia doba železná

Z tohto obdobia je podoba osídlenia neznáma. Ide o obdobie 700 - 500 rokov pred Kr., v ktorom sa Košická kotlina dostala na okraj trácko-skýtskeho okruhu pamiatok kultúry Vekerzug.

Mladšia doba železná

Mladšia doba železná /laténska/ je zaujímavá ešte menším počtom nálezov. V tomto období boli na území Košickej kotliny Kelti. V Nižnej Myšli sa nenašli pamiatky, vďaka ktorým by sme zistili ich dlhšiu prítomnosť. Jediný významný nález, ktorý súvisí s keltskou kultúrou, je bronzová spona nájdená v roku 1984 v lesnej škôlke pri rieke Olšava.


DOBA RÍMSKA

Táto doba sa viaže s archeologickou lokalitou Alamenev. Osada na tomto mieste dosiahla rozmach v 3. stor. po Kr. Domy v tejto dobe boli obdĺžnikového pôdorysu so zahĺbenou podlahou a ohniskom. Našli sa tu rôzne predmety ako železná motyka, nože, reťaze a iné. Našli sa tu aj rôzne druhy keramiky spolu s veľkým množstvom hrnčiarskych pecí.


RANNÝ STREDOVEK

Ide o slovanské osídlenie začiatkom 5. stor. V lokalite obce sa našli zvyšky slovanskej osady. Základnou činnosťou jej obyvateľov bolo poľnohospodárstvo /pestovanie prosa a pšenice/ a chov hovädzieho dobytka. Táto osada mohla fungovať až do 12. stor.

Zdroj: Dr. Peter Sedlák: Na sútoku troch riek. Prešov: 2000

Katastrofálny zosuv

4. júna 2010  


V dôsledku dlhodobých intenzívnych zrážok došlo dňa 4. júna 2010 v obci Nižná Myšľa ku katastrofálnemu zosuvu pôdy. 

Bol to jeden z najhorších zosuvov za posledných 50 rokov - ohrozil životy obyvateľov a spôsobil značné materiálne škody. Zasiahol centrálnu časť obce a pokračoval severným smerom. Poškodil 45 domov, z ktorých 32 malo úplne narušenú statiku, a museli byť zbúrané. Narušené boli tiež inžinierske siete. 

114 obyvateľov obce muselo byť evakuovaných. Núdzové bývanie bolo riešené vybudovaním sídliska s kontajnerovými domami na okraji obce. Škody na majetku boli približne 30 mil EUR. 

Obec sa z tejto katastrofy postupne spamätala a okolie Kostola sv. Mikuláša, kde došlo k najväčším škodám /pričom samotný kostol zostal neporušený/, bolo nádherne zrevitalizované a stalo sa miestom oddychu a rozjímania

Udalosť však stále pripomínajú torzá opustených domov a infotabuľa.

Kláštor


Dôležitým medzníkom v bohatej histórii obce, vtedy zvanej Mysle, bolo založenie kláštora v polovici 13. storočia. Prepoštstvo bolo zasvätené sv. Mikulášovi, jeho prvým známym predstaveným bol v r. 1288 magister Michal. Tento rodový kláštor dali postaviť Lapispatakyovci z Ploského, šľachtici drienovskej vetvy rodu Aba.

V stredoveku bol kláštor hodnoverným miestom /locus credibilis/ - potvrdzovali sa tu testamenty, darovacie a kúpno-predajné zmluvy. Pri prepoštstve fungovala aj kapitulská škola, bolo tiež centrom cirkevného a hospodárskeho života.

Okolo roku 1458, počas konfliktov medzi bratríkmi a kráľovským vojskom, bol kláštor vyplienený a čiastočne zničený. Po porážke bratríkov kláštor vrátili pôvodným mníchom - pravdepodobne premonštrátom. Neskôr, v r. 1527, vymenoval kráľ Ján Zápoľský za prepošta Jána, no ten konvent čoskoro aj s rehoľnými kanonikmi opustil kvôli šíriacej sa reformácii. Vtedy prepštstvo prestalo po cirkevno-právnej stránke existovať. Do r. 1538 vlastnilo kláštor a jeho rozsiahle majetky mesto Košice, neskôr viacerí uhorskí šľachtici.

V roku 1573 predal kráľ Maximilián myšlianske domínium kalvínskej rodine Kátayovcov - za ich éry bol prebudovaný pôvodný románsko-gotický prepoštský chrám bazilikálneho typu na svätyňu podľa potrieb protestantov. Vtedy pravdepodobne prebudovali časť kláštora na vidiecke šľachtické sídlo - renesančný kaštieľ.

V rámci rekatolizácie kráľ Ferdinand III. v r. 1643 vydal mandát, ktorým majetky myšlianskej prepozitúry prisúdil košickej rezidencii Spoločnosti Ježišovej. Príjmy prepoštstva slúžili až do zrušenia ich rádu /v r. 1773/ jezuitskému gymnáziu, kolégiu a Košickej univerzite. Jezuiti v prvom rade prestavali kostol a dali vybudovať dominantnú vežu - zvonicu. Prebudovali a zväčšili aj kaštieľ, čím vznikol nový masívny objekt takmer kasárenského typu, ktorý mal barokovo-klasicistickú podobu. Rozľahlé pivnice pod budovou boli skladovými priestormi. Na južnej stráni, pred budovou jezuitskej správy, bol založený ovocný sad. Pred i po zrušení rehole jezuitov objekt slúžil obytným účelom, v kaplnke na poschodí sa slávili bohoslužby, v ostatných častiach bola umiestnená škola a fara. Od r. 1786 tu boli dočasne ubytovaní nemeckí osadníci, ktorým rozdelili časť majetkov prepozitúry na výstavbu rodinných domov a hospodárstiev. 24 týchto rodín založilo Veľkú a Malú nemeckú ulicu.

Posledný stavebný zásah bol zrealizovaný na konci 19. storočia. Západný trakt upravili pre potreby cirkevnej ľudovej školy. Miestnosti na poschodí boli zmenené na učebne, úplne stratili svoj pôvodný vzhľad a architektonický štýl. Od tejto doby nazývali občania tento objekt "škola". Východné krídlo sa od konca 19. storočia nazývalo "fara", keďže tu začal bývať miestny farár a kaplán.

V 20. stor. tu bola umiestnená fara, základná škola, škôlka a v prízemnej časti od r. 1998 sídli Myšľanské obecné múzeum, ktoré svojim zbierkovým fondom ďaleko prevyšuje tradičné obecné múzeá. Nájdete tu exponáty z archeologického náleziska európskeho významu, ktoré sa nachádza na neďalekej lokalite Várheď. Pod kláštorom sa nachádzajú čiastočne sprístupnené podzemné chodby a veľké siene s valenými a krížovými klenbami, podopierané piliermi. S určitosťou môžeme povedať, že z kláštora viedli únikové chodby smerom na Skalku a na juh. Na poschodí objektu v severnej časti sa nachádzala kaplnka. Zachovala sa z nej pruská klenba s jezuitským znakom IHS. Počas komunizmu boli v priestore bývalej kaplnky zriadené toalety.

V podzemí sa v roku 2000 podarilo nájsť studňu. Pravdepodobne slúžila v čase nebezpečenstva ako núdzový zdroj vody. V tejto studni sa našiel medený kotlík, nádoby, sklenené predmety, železné predmety, črepy a kosti.

Myšľanské obecné múzeum


Funguje od 26. júna 1998 v budove premonštrátskeho kláštora. Múzeum zhromažďuje a prezentuje archeologické a kultúrne pamiatky z regiónu, hlavne z vykopávok v lokalite Várheď. 

Prezentuje aj cirkevné dejiny, dejiny rádov v regióne i dejiny obce. Nachádza sa tu aj zbytok jezuitskej knižnice zo 16. - 19. stor., výstava minerálov a hornín aj európske unikáty ako napr. rituálny chlieb starý 3 700 rokov, detské hračky, vozíky, hrkálky a iné.


Ďalším unikátom múzea je vstup do podzemných chodieb, vybudovaných pôvodne mníchmi a pracovníkmi kláštora, ktoré ústia až na bývalý lom Skalka. Nezachovali sa však v celkovej dĺžke. Ich účelom bola ochrana a možnosť prípadného úteku.

Termín návštevy múzea je potrebné dohodnúť vopred na t.č. 055 698 01 24 v čase úradných hodín obecného úradu

www.niznamysla.sk


Náučný chodník


Náučný chodník začína pri obecnom úrade v Ždani a končí pri kláštore v Nižnej Myšli. Počas príjemnej túry celkovej dĺžky približne 20 km spoznáte malebné zákutia územia medzi riekou Hornád a Slanskými vrchmi, ktoré je známe predovšetkým vďaka archeologickým nálezom, určite vás však upútajú aj ďalšie prírodné a kultúrne zaujímavosti na trase, ktorá má 8 stanovíšť s infotabuľami. NCH nájdete na mape Hornád...



ARCHEOLOGICKÉ LOKALITY


Alamenev


Obdobie doby bronzovej /1800-700 pred Kr./, laténskej /400-0 pred Kr./, rímskej /0-400 po Kr./, slovanskej /550-1000 po Kr./

V tejto lokalite zvanej tiež Konopiská sa v roku 1985 pri stavbe štvrtej línie plynovodu narušilo viacvrstvové sídlisko s ojedinelými nálezmi z doby bronzovej a laténskej, doby rímskej a včasnoslovanskej. 

V rokoch 1994-1995 tu boli nájdené pozostatky osídlenia z doby kamennej, bronzovej a rímskej. Osídlenie Slovanmi sa predpokladá v 6. stor. po Kr. Boli tu objavené dlhé domy o rozmeroch 5 x 3,8 m. Našlo sa tu množstvo črepov, kostených predmetov, bronzových a železných spôn, nožov, sekier a ďalších pracovných nástrojov. Bola tu objavená pec na pečenie chleba a kováčska vyhňa. Podľa nálezov môže ísť o osídlenie Dákov, Keltov a Germánov.


Koscelek


Južne od obce za riekou Olšava sa nachádzajú základy sakrálnej stredovekej pamiatky. Ide o kostolík z 13. storočia. Zachovali sa tu takmer 1 m vysoké múry, zvyšky oltárnej menzy, kamenná oltárna menza a torzá tehlových dlážok. 

Architektúra kostolíka má jednoduchý charakter. Zo severnej strany sa nachádza sakristia. Podľa pôdorysu ide o rannogotický stredoveký kostolík. Jeho rozmery sú 14,5 x 8,8 m. Bol postavený na základovom murive stavanom na sucho. To znamená, že kamene boli osadené bez malty do štrku a piesku.

V rokoch 1996-1998 bol kostolík zrekonštruovaný /obvodové murivo/ a umiestnili tu drevený kríž. V objekte sa našlo množstvo keramiky a kovových predmetov. Pri kostole sa nachádzal aj cintorín, kde bolo nájdených 33 hrobov. V objekte kostola je jediný hrob a to presne v jeho strede. Súčasťou areálu sú aj štyri zaniknuté rybníky, ktoré zvyčajne slúžili ako chovné rybníky pri kláštoroch. Jeden z rybníkov bol obnovený. Osada spolu s kostolíkom zanikla pravdepodobne v 15. stor.

Raz ročne sa tu slávi svätá omša.  

Moľva


Obdobie doby bronzovej /1 800-700 pred Kr./, slovanskej /550-1 000 po Kr./

Neďaleko sútoku Hornádu a Olšavy pri kopaní plynovej ryhy v roku 1964 narušili včasnoslovanské sídlisko. Neskôr sa tu zistili aj stopy z doby bronzovej. Sídlisko bolo osídlené Avarmi. Našli sa tu rôzne kovové predmety. 



Skalka


Nižná Myšľa bola označená za archeologickú lokalitu už v roku 1892. Ako prvá tu bola spomenutá lokalita Skalka. Toto miesto bolo veľmi výhodné pre založenie osady. Boli tu nájdené napríklad zvyšky valového opevnenia. Podľa nájdených predmetov sa predpokladá osídlenie už v neolite. V tejto lokalite sa zistilo osídlenie mladopaleolitické, neolitické, eneolitické a z doby bronzovej. Zistené zvyšky fortifikácie azda súvisia s bratríkmi.

Skalka je atraktívna aj pre nenáročnú turistiku a oddych v prírode len 20 minút od obce. 

Várheď


Obdobie doby bronzovej /1 800-700 pred Kr./

Už v roku 1927 sa začal realizovať archeologický výskum v lokalite Várheď /Hradný vrch/. Našli tu pamiatky otomanskej alebo otomansko-fuzesabonyovskej kultúry. Veľmi aktívne sa výskumné práce rozbehli v roku 1948 pod vedením Jána Pástora.

Ďalšia fáza výskumu pokračovala od roku 1977 pod vedením Ladislava Olexu z Archeologického ústavu SAV a Dáriusa Gašaja z Východoslovenského múzea v Košiciach. 

Získané nálezy zaradili Nižnú Myšľu na významné miesto medzi európskymi archeologickými lokalitami staršej doby bronzovej.

Lokalitu Várheď možno rozdeliť na 3 časti:

Opevnená osada I.

Najstaršia opevnená osada vznikala okolo roku 1700 pred Kr. na južnom okraji vyvýšeniny Várheď. Chránený areál osady mal plochu približne 50x60 m a bol zastavaný pravouhlými jednopriestorovými domami, ktoré boli zoskupené v dvoch radoch oddelených ulicou a paralelne rešpektovali priebeh opevnenia. Podľa výsledkov archeologického výskumu mala osada vopred naplánovanú urbanistickú koncepciu. 

Steny zrubov boli z dubových pňov, škáry medzi nimi vyplňala hlina. Hlinou boli vymazané aj dlážky. Na spevnenie konštrukcie striech sa používali pásy zo surových zvieracích koží. Strechy boli pokrývané rákosom alebo slamou. Zvyčajne v strede obydlí bolo vyvýšené ohnisko slúžiace na vykurovanie a prípravu jedál. Niekedy bola v rohu stavby - oproti vchodu - aj klenbová pec.

Zruby boli obývané párovými rodinami, v niektorých prípadoch sa podarilo zistiť aj to, že v chalupe žil kovolejár, spracovateľ zvieracích kostí a parohoviny, hrnčiar či remeselník vyrábajúci kamenné nástroje.

Príbytky v tejto osade reprezentujú na svoju dobu vysoký životný štandard a vyspelú bytovú kultúru porovnateľnú s vtedajšímí najvyspelejšímí oblasťami Európy.

Našli sa tu nálezy keramiky, predmetov z parožia, bronzu a kameňa. Poukazujú na poľnohospodársko-remeselnícky charakter osady a dokumentujú miestne spracovávanie základných a druhotných surovín.

Výskumu Opevnenej osady I. sa venujú odborníci z Východoslovenského múzea v Košiciach

Opevnená osada II.

Novou stavebnou aktivitou okolo roku 1500 pred Kr. sa pôvodný areál osady zväčšil asi sedemnásobne. 

Osada bola na svoju dobu jedinečná nielen svojou mimoriadnou veľkosťou a tým aj koncentráciou obyvateľstva, ale, ako o tom svedčia zvyšky kamennej plenty valu, bola aj významným mocenským centrom a strediskom kultu.

Jednou z rozhodujúcich remeselných činností v osade sa v tej dobe stalo kovolejárstvo, a to zrejme zabezpečilo rozmach a prosperitu tohto sídliska.  

Stopy po náboženských obradoch sa zachovali vo výplniach niektorých sídliskových jám, v ktorých sa našli rituálne pohodené časti ľudských tiel aj celí jedinci. 

Unikátnym dokladom najvyššej obety bol nález rozmernej jamy č. 308, do ktorej boli postupne vhodené štyri mladé ženy a časť uvarenej detskej lebky.

Na základe doterajších výsledkov archeologického výskumu sa zdá, že táto osada zanikla pomerne skoro, približne po 50 až 70-tich rokoch trvania, azda niekedy okolo roku 1400 pred Kr. Príbytky boli vyrabované a vypálené a obyvatelia osadu opustili. 

Výskumu Opevnenej osady II. sa od roku 1977 venujú odborníci Archeologického ústavu SAV

Pohrebisko

Nachádza sa 150 m severne od Opevnenej osady I. na ploche približne 2,5 ha. Podľa doterajších výsledkov výskumu sa tu začalo pochovávať v 17. stor. pred Kr. a najmladšie zatiaľ zistené hroby časovo spadajú na koniec 15. stor. pred Kr. Na tomto pohrebisku bolo preskúmaných vyše 800 hrobov. Predpokladáme, že celkový počet hrobov mohol byť okolo 1000

Približne 200 rokov trvajúce postupné pochovávanie mŕtvych viacmenej v súvislých siedmich radoch asi odzrkadľuje príbuzenské, tradičné veľkorodinné vzťahy po sebe nasledujúcich generácií.

Výsledky výskumu dokázali sociálnu a ekonomickú diferenciáciu spoločnosti. Potvrdzujú to odlišnosti v úpravách hrobov a počet a kvalita sprievodného pohrebného inventára. Vyjadrujú spoločenské postavenie pochovaného. 

Hrobový inventár pozostával z rôznorodých šperkov z bronzu, zlata, jantáru, mušlí, fajansy, kostí, parohoviny a zuboviny, ktoré tvorili súčasť úpravy vlasov, tiel, odevov a pohrebného rúcha. Zbrane sa vyskytovali pri rukách alebo boli uložené tam, kde sa obvykle nosievali. Keramiku, v ktorej bola potrava a nápoje pre posmrtny život, ukladali k dolným končatinám, vzácnejšie do lona alebo k hlave, tesne pred ústa či za lebku. 

Unikátnym nálezom je hlinený model vozíka z detského hrobu č. 40. 

Na pohrebisku sa náhle prestalo pochovávať niekedy po roku 1500 pred Kr. z dôvodu budovania novej rozsiahlejšej osady.

Archeoskanzen Myssle 


V Nižnej Myšli pomaly rastie skanzen doby bronzovej. Už od roku 1995 o to usilujú členovia občianskeho združenia Collegium Myssle, ktoré spája profesionálnych aj dobrovoľných podporovateľov tunajšieho archeologického výskumu.  

Skanzen bude po dokončení pozostávať z replík domov a opevnení z doby bronzovej, ktoré sa budú nachádzať priamo na miestach, kde boli dokázané archeologickým výskumom. Interiéry domov budú zariadené dobovo s určitou tematikou, aby mal návštevník možnosť pochopiť život človeka v minulosti.

Doteraz sa podarilo vybudovať 2 repliky pôvodných obydlí z doby bronzovej /zrubovú chalupu s rákosovou strechovou a kolovú chalupu tiež s rákosovou strechou/ a vstupnú bránu do osady. Samotná lokalita Várheď  prešla nemalými terénnymi úpravami a naďalej je zveľadovaná a udržiavaná.

Collegium Myssle v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach a obcou Nižná Myšľa každoročne pripravujú /od roku 2012/ podujatie Návrat na Várheď, na ktorom pútavým spôsobom približujú širokej verejnosti život ľudí v minulosti aj výsledky vlastného výskumu. 

Collegium Myssle

Prechod Slanskými vrchmi


Najstaršie turistické podujatie v Regióne Slanské vrchy. Prvý oficiálny ročník sa uskutočnil 19. januára 1970. 

Na tejto výnimočnej turistickej akcii sa každý rok zúčastňuje viac a viac nadšencov z blízkeho aj vzdialenejšieho okolia. Prechod organizuje obecný úrad v Nižnej Myšli.

Zimným, pomerne náročným 15 kilometrovým pochodom neprešľapaným terénom Miliča si účastníci pripomínajú udalosti oslobodzovacích bojov počas 2. sv. vojny /december 1944 - január 1945/ a vzdávajú úctu ich obetiam. Od roku 2005 aj kladením vencov pri pamätníku venovanom obetiam 1. a 2. sv. vojny a obetiam holokaustu v Nižnej Myšli.

Zraz účastníkov je každoročne v obci Nižná Myšľa. Odtiaľ sú prepravení autobusom nad obec Slanec, kde sa začína prechod. Trasa vedie cez Bradlo, Červený vrch, Koscelek až do Nižnej Myšle. 

Trasa viedla v minulosti aj cez obec Skároš, kde si záujemci mohli zastrieľať zo zbraní /v tej dobe organizoval prechod aj Zväzarm/.

Prechod je najnáročnejší pri výstupe na vrch Bradlo /840 m.n.m/, ale pri dobrom počasí sa odmení nádhernými výhľadmi až na vzdialené Tatry. Pre menej zdatných je pripravená ľahšia trasa po lesnej ceste. 

Po zdolaní trasy na Vás čaká teplý čaj, ktorý sa podáva na vstupe do obce Nižná Myšľa /pri moste cez rieku Olšava/. A nesmieme zabudnúť na chutný guláš, ktorý dostanete v sále kultúrneho domu.

Od roku 2015 je súčasťou Prechodu aj Beh Slanskými vrchmi. Bežci absolvujú 30 kilometrovú trasu. 

www.niznamysla.sk 


Cesta sv. Alžbety - pútnická cesta cez Slanské vrchy


Dve kultové miesta - Košice a Sárospatak - sú od roku 2011 spojené pútnickou Cestou sv. Alžbety. Na jej trase leží aj Nižná Myšľa. 

Svätá Alžbeta Uhorská, dcéra uhorského kráľa Ondreja II., sa narodila v roku 1207 v Blatnom Potoku /Sárospatak/, v centre kráľovského lesného majetku.

Ako 4-ročnú ju zasnúbili a dostala sa do Durínska. Zo zamilovanej snúbenice sa v 14-tich rokoch stala šťastnou manželkou provinčného grófa Ľudovíta a v 20-tich bola už milujúcou matkou 3 detí. 

Ako 21 ročná ovdovela. 

Zomrela, keď mala 24 rokov /1231/. 

Už o 5 rokov nato ju svätorečili.

Od útleho detského veku bola pre ňu príznačná zahĺbená modlitba a osobný vzťah k Bohu. Svojou nádhernou osobnosťou a dobročinnosťou si získala nielen úctu svojich súčasníkov, ale stala sa univerzálnym vzorom činorodej lásky k blížnym. 

Košický mešťania na jej počesť postavili najvýznamnejší gotický chrám Karpatskej kotliny - Dóm sv. Alžbety.   

Pápež Gregor IX. stanovil za Alžbetinho duchovného vodcu Konráda Marburského. 

Prísny kazateľ zostavil pre Alžbetu 12 životných pravidiel:

  • Znášaj trpezlivo pohŕdanie v dobrovoľnej chudobe
  • Zohrievaj pokoru na srdci svojom
  • Neuchádzaj sa o ľudskú útechu a opusť telesné slasti
  • Buď milosrdná k svojim blížnym
  • Nech v tvojom srdci a myšlienkach nikdy nechýba Boh
  • Ďakuj Bohu, že svojou smrťou ťa oslobodil od pekiel a večného zániku
  • Keďže Boh veľa trpel pre teba, znášaj aj ty trpezlivo svoj kríž
  • Venuj sa telom i dušou úplne Bohu
  • Často si pripomínaj, že si dielom Božích rúk, preto sa usiluj, aby si sa mohla spojiť s Bohom
  • Čo si ty želáš od ľudí, aby urobili pre teba, učiň aj ty pre nich
  • Mysli vždy na to, že ľudský život je krátky, a mladí zomierajú rovnako ako starí, preto sa neustále usiluj o večný život
  • Ľutuj vždy svoje hriechy a modli sa k Bohu, aby ti odpustil

Ak sa vydáme na cestu bohatú na prírodné krásy a historické i sakrálne pamiatky, svätá Alžbeta nám bude spoločníčkou aj na našej vnútornej ceste, ktorá cez ticho povedie k mieru duše a pokoju. Ak prijmeme jej odkaz:

"Robte ľudí šťastnými!"

CIRKEV


Rímskokatolícka farnosť 

sv. Mikuláša


Farnosť Nižná Myšľa patrí do dekanátu Košice - juh Košickej arcidiecézy. Má filiálku Vyšná Myšľa.

Farský úrad:

Veľká Nemecká 3, 044 15 Nižná Myšľa
055 6980 133

fara.nmysla@gmail.com 
Správca farnosti:
ThDr. Igor Giboda, PhD., farár

www.farnostniznamysla.sk 

Kostol sv. Mikuláša


Už od 13. stor. stál na tom istom mieste prepoštský chrám bazilikálneho typu. Podľa znázornenia na pečati to bol románsky chrám s vysokou a masívnou vežou. Bol pravdepodobne zničený protestantmi v 16.- 17. storočí.

Za podpory šľachtickej rodiny Katayovcov postavili kalvíni okolo roku 1660 druhý kostol. Na jeho stavbu použili zbytky múrov baziliky. Išlo o renesančnú stavbu bez veže. Neskôr, okolo roku 1768, k nemu jezuiti pribudovali barokovú vežu a pravdepodobne aj sakristiu. Avšak kostol už bol pre rozrastajúcu sa obec na prelome 18. a 19. stor. nevyhovujúci.

V období rokov 1802 - 1805 postavili dnešný barokovo-klasicistický chrám. Jeho interiér sa dotváral ešte v rokoch 1808 až 1822. Veža bola dokončená až v roku 1827. Je dosť pravdepodobné, že na stavbu kostola bol použitý materiál z predchádzajúcich dvoch kostolov. Veža ostala tá istá, ktorú postavili jezuiti. Zvýšila sa však o 6-7 metrov. Kostol charakterizuje veža, loď, presbytérium a sakristia. Dĺžka kostola je 34 m a šírka 10,8 m.

Kostol možno charakterizovať ako typickú stavbu končiaceho baroka a začínajúceho klasicizmu. Vnútro kostola je zdobené pruskými klenbami.

Veľkú hodnotu majú chránené pamiatky a liturgické predmety:

Sústava oltárov z roku 1924
Hlavný oltár
Kazateľnica z 20-tych rokov 19. stor.
Klasicistický kríž z prelomu 18. a 19. stor. s trpiacim Kristom v nadživotnej veľkosti
Závesný kríž v sakristii
• Oktogonálna renesančná krstiteľnica z 18. stor.
• Jednokrídlové drevené dvere do sakristie /1808/
Organ s pedálom značky Rieger /1822/

Kostol získal súčasnú podobu v rokoch 1983, kedy bol vymaľovaný interiér, v r. 1994, kedy získal kvadrikovú fasádu a v roku 2003, kedy bola prestavaná svätyňa a osadený pevný oltár. 

Kaplnky

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie

zo zač. 19. stor. - nájdete ju neďaleko Kostola sv. Mikuláša.

Kaplnka Sv. Rodiny

pri ihrisku na Kopaničnej ulici z obdobia okolo r. 1930 má hodnotné kované mrežové dvere.

Kaplnka Sv. Jána Nepomuckého

je najstaršia kaplnka v obci - pochádza zo zač. 19. stor., hoci drevená plastika svätca je o storočie staršia. Nájdete ju pri mostíku cez rieku Olšava neďaleko Koscelka.

Kaplnka Panny Márie

- najmladšia kaplnka postavená v r. 2000 pri ceste vedúcej ku Koscelku hneď vedľa archeologického náleziska Várheď. Jednoduchá stavba na spôsob "božej muky".

ĽUDIA


Nižnomyšľanka


Spevácka skupina vznikla v roku 1972 a odvtedy sa tu obmieňajú ženy v čoraz mladšom veku. Od roku 2008 sa k nim pridali aj muži. Majú krásne hlasy a do ľudových piesni vkladajú srdce.  

Snahou speváckej skupiny je rozvíjať ľudovú pieseň a zapojiť čo najviac mužov aj žien, aby cez ľudovú pieseň rozdávali kúsok seba pre radosť všetkých. Aby tieto piesne nikdy nezanikli, aby sa čoraz viac spievali a prinášali radosť každej ľudskej duši. Ľudová pieseň, ktorá zaznieva z úst týchto žien a mužov, je prejavom úprimnej úcty k obecným tradíciám. 

V roku 1972 Nižnomyšľanka otvárala I. ročník Dargovskej ruže. Potom tam chodili spievať pravidelne 20 rokov, až do roku 1992. Tu sa trocha odmlčali, ale len na pár rokov, potom pokračovali ďalej. Avšak len na oslavách doma, v kostole a pri Koscelku, lebo sa vraví, kto rád v kostole spieva, dvakrát sa modlí. V roku 2009 sa zúčastnili súťaže OREŠNICI v Slanci. 

V roku 2010 spievali tiež, aj napriek tomu, čo sa v obci vtedy stalo - 4. júna 2010 obec postihol katastrofálny zosuv pôdy, ktorý úplne zničil 32 domov - nebolo ľahké všetko to zvládnuť. No speváci si povedali, že život ide ďalej, a keď si človek zaspieva krásnu slovenskú pieseň, aspoň na chvíľu zabudne na tieseň.

A keďže počas dvoch týždňov zosuvov a povodní toho veľa nenaspali, "po rozume im basničky hodzeli":

Prečeška hodzina, prišla o polnoci, Bože moj premily budz nám na pomoci. 

Za jeden, dva týždne ľudze lem plakali, bo z jich šumných domoch ruiny ostali.

Češko še s tým zmieric i na duši češko, bo na také daco nepamätá nikto.

Nikto nepochopí co še u nás stalo, z našeho valala, dva ulice vžalo.

Ľudze prišli o dom o calý majetek, a co narobeli za svoj calý život.

Ten náš šumný koscel zdaleka ho vidno, ale teraz pod nim nebýva už nichto.

Po domoch zostali lem same ruiny a do tej ulici nichto še nevráci.

Lem veric mušime, že ľudze pomožu, štát i daktoré firmy nám pomoc dokážu.

vedúca: Paulína Pachová


Dúhová stonožka


Začiatky občianskeho združenia Dúhová stonožka siahajú do roku 2010. Vtedy Štefan Vileník začal po povodniach a zosuvoch opravovať detské ihrisko. Tvrdí, že preto, lebo začal plánovať potomka. K nemu sa potom pridala skupinka ľudí, ktorá si veľmi dobre rozumela.

Následne začala púť stonožky. Vytvorila sa spolupráca s obecným aj farským úradom, miestnými športovcami, hasičmi, spevákmi atď. Ich snahou je zapojiť do aktivít čo najviac občanov obce. Vekové zloženie je od 3 do 75 rokov. 

Združenie oranizuje rôzne kultúrne a športové akcie napríklad Myšľanský fest, Gadžibál, či Myšľanská športová jeseň.  

Momentálne má Dúhová stonožka aj dcéru - detskú tanečno-spevácku skupinu Plamienok.


Plamienok


Mladá a energická tanečno-spevácka skupina Plamienok vznikla v novembri 2010. 

Tvoria ju deti z obce, ktoré sa pravidelne stretávajú. Na stretnutiach sa nevenujú len tancu, ale budujú aj vzťahy, spoznávajú nové hodnoty, hrajú sa a mnoho ďalšieho. 

Medzi ich ďalšie aktivity patrí aj vianočné koledovanie. Umenie a talent už predviedli napríklad na Deň detí alebo na Dňoch mikroregiónu Hornád.


Collegium Myssle


Collegium Myssle je dobrovoľné združenie občanov existujúce ako klub podporovateľov archeologického výskumu v Nižnej Myšli. 

Pôsobí od roku 1995. Združuje právnické a fyzické osoby zo Slovenskej republiky a spolupracuje aj so zahraničnými subjektmi. Je právnickou osobou s vlastným finančným hospodárením s financiami získavanými hlavne sponzorskými darmi. 

V roku 2012 vďaka podpore City Bank Bratislava postavili prvú repliku kolového domu a v tom istom roku sa konalo po prvý krát aj podujatie Návrat na Várhegy. 

V roku 2014 vybudovali s finančnou podporou KSK druhú repliku, tentokrát kolového domu postavenú priamo na akropole. 

V roku 2015 vybudovali vstupnú bránu a palisádu postavenú na pôvodnom mieste. 

Collegium Myssle