SVINICA

Svinica je stredoveké osídlenie s feudálnym zemepánskym dvorcom, mýtne a poľnohospodárske mestečko s bohatou históriou. Leží na starej obchodnej a poštovej ceste, na ktorej bola kedysi poštová prepriahacia stanica. 


Dnes je Svinica súčasťou Gotickej cesty - prvej tematickej turistickej trasy na Slovensku /od roku 1996/. Gotická cesta oboznamuje turistov s najvzácnejšími kultúrno-historickými pamiatkami územia, ktoré vznikli v stredoeurópskom kontexte poväčšine v období rozvoja gotiky. Svinica sa na ňu zaradila vďaka vzácnemu románsko-gotickému kostolíku, ktorý dominuje obci na vyvýšenine nazývanej Na hore. Z jeho mohutnej veže sa ponúka nádherný panoramatický pohľad na Slanské vrchy a Olšavskú dolinu. 


Obec a jej bezprostredné okolie však poskytuje aj mnoho ďalších turistických cieľov - Pamätník viťazstva a expozícia vojenskej techniky na Dargove, bývalé kúpele Borda či nádherné lesy Slanských vrchov /časti Mošník a Bogota/, ktoré ponúkajú desiatky kilometrov trás pre peších aj cykloturistov. 


Podrobne ich môžete preskúmať na nasledujúcich digitálnych turistických mapách s GPS navigáciou. A potom sa nimi nechajte sprevádzať na Vašich potulkách:





HISTÓRIA


Osídlenie katastra Svinice je veľmi staré - najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšej doby kamennej /4 500 rokov pred n. l./ a našli sa v lokalite Čontoše. Z toho istého obdobia pochádzajú nálezy kamenného žarnova a úštiepkov, ktoré sa našli v potoku. Početné sú aj nálezy z obdobia neolitu, doby bronzovej i železnej, no najbohatšie pochádzajú zo stredoveku.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1276. Je ňou povolenie, vydané kráľom Ladislavom, ktoré umožňuje Ethuruhovi, synovi Juraja, ponechať časť jeho majetkov svojej žene a dcére. V roku 1293 pripadla väčšina majetkov po Ethuruhovi Petrovi, zvanému Petheuch.

Obec patrila medzi významné ľudnaté sídla, už v roku 1427 mala podľa portálneho súpisu 70 port. V roku 1384, po smrti Jána, syna Petheucha, posledného mužského potomka rodu pripadli majetky korune. Kráľovná ich darovala päťkostolskému biskupovi Valentínovi, ktorý ich v roku 1390 vymenil s kráľom a ten ich následne daroval Mikulášovi z Perina.

Právo mýta získala obec koncom 14. stor. a mala ho ešte aj v druhej polovici 15. stor., kedy sa spomína ako mestečko /oppidum/. Koncom 16. stor. patrila väčšina majetkov obce Jurajovi Homonnaymu a od roku 1601 bola príslušenstvom hradu Trebišov. V 18. stor. ju vlastní gróf Vasa, po ňom Svinicu získavajú zemepanské šľachtické rody Szirmayovcov, Barczaiovcov, gróf Apponyi, predikátor Ištván Lengyel a poľský gróf Klobuszický.

Od grófa Klobuszického kúpili obec slanskí aristokrati Forgáčovci a pričlenili ju ku kaštieľu v Nižnej Kamenici. Im patrili tieto majetky, poľnohospodárska pôda, lesy aj dedina ešte aj v prvej polovici 20. storočia, kedy v južnej časti obce vysadili park a vybudovali kaštieľ, pri potoku postavili mlyn, pílu, hájovňu a domy pre robotníkov a služobníctvo. Poslednou majiteľkou panstva bola grófka Alžbeta Waldbott-Forgáčová. V rámci pozemkovej reformy počas 1. Československej republiky došlo k vyvlastneniu časti zemepánskej pôdy.

Zrejme z dôvodu strategickej polohy tu bola už v 18. stor. poštová stanica a papiereň. Obyvatelia sa živili prevažne poľnohospodárstvom, obživu poskytovala aj ťažba dreva a remeselná výroba. Výhodná poloha na obchodnej ceste smerom na Zemplín umožňovala výmenu prebytkov poľnohospodárskych a remeselných produktov. Z histórie sú známi svinickí košikári a prútkari.

1. a 2. sv. vojna poznamenali obec stratami na ľudských životoch aj majetku. Počas bitky o Dargovský priesmyk bola väčšina obyvateľov evakuovaná, no aj tak pri prechode frontu a po ňom zahynulo 15 obyvateľov. Časť chotára obce bola zamínovaná a obec ostreľovaná.

K pôvodnému slovanskému obyvateľstvu pribudli - najmä v období tatárskeho vpádu - Maďari. Neskôr sem v rámci kolonizačných vĺn prišli Valasi a Rusíni, v 18. stor. priviedol gróf Klobušický na majetok Poliakov, no kontinuita slovanského živlu tu nikdy nebola prerušená. V rokoch 1938-1945 bola obec pohraničnou slovenskou obcou.

V povojnovom období bolo súkromné roľnícke poľnohospodárstvo socializované. Celoobecné jednotné roľnícke družstvo bolo založené v roku 1958. V ňom našla zamestnanie väčšina obyvateľov, ďalšia časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva neskôr našla prácu v Košiciach. JRD sa zameriavalo na pestovanie obilovín a strukovín a na chov dobytka, prasiat a oviec. V 8O-tych rokoch bol miestny hospodársky dvor začlenený do JRD Budovateľ Bidovce. V tom čase boli vybudované autoopravárenské dielne a budovy pre pridruženú výrobu, v ktorej sa vyrábali škvarobetónové tvárnice.

Názov obce sa odvodzuje od staroslovanského apelatívu svinbja. Predpokladá sa, že pôvodný názov mohol byť Svinia alebo Svinná a k zmene došlo v dôsledku pomaďarčenia, niekedy na prelome 12.-13. storočia, po príchode zemepána maďarského pôvodu. Podľa historikov osada svojím názvom naznačuje, že jej obyvatelia boli chovateľmi ošípaných. Hypotézu podporuje bohatstvo okolitých dubových lesov bohatých na žaluď, potrebný na extenzívny chov ošípaných. 

www.obecsvinica.sk


Hrádok Várhegy


Na kopci Várhegy juhovýchodne od obce Svinica sa nachádzal feudálny strážny hrad, ktorý strážil vstup do Olšavskej doliny cez Dargovský priesmyk.

Opevnený areál hradu mal oválny pôdorys s rozmermi 50 x 28 m. Pod jeho múrmi bola vyhĺbená 4-5 m hlboká priekopa. Prístupová cesta do hradu, široká 4-5 m, viedla miernejšou severnou stranou, mostom cez priekopu k 5 m širokej bráne osadenej z východu. Obranná okrúhla veža bola situovaná do severného nádvoria, v južnej časti sú pozostatky muriva po palácovej stavbe o rozmeroch 12 x 8 m. Hrad zanikol niekedy v 14.- 15. storočí.


Bitka pod Blatným vrchom


Bitka sa odohrala 26. októbra 1672 počas stavovských vojen. Kurucké vojsko sa tu stretlo s labancami, ktorí po zrade svojich veliteľov bitku prehrali. Na poli pod horou ostalo vyše 1000 mŕtvych, ktorých údajne nemal kto pochovať. Na nasledujúce leto sa pole belelo kosťami - preto sa miestna časť nazýva Čontoše /kosťové pole/.  


Kaštieľ

Existencia kaštieľa vo Svinici je doložená zmienkou v Maďarskom zemepisnom slovníku z roku 1851. Stál v parku, vľavo od cesty pri vchode do obce od Košíc. Naposledy slúžil rodine grófa Alexandra Forgáča, po ňom jeho dcére - grófke Alžbete Forgáč-Waldbottovej.

Románsko-gotický kostol


Vyvýšenina Na hore bola obývaná už v 11. storočí. Vznik kostola sa datuje do polovice 12. storočia, kedy bola vybudovaná románska časť stavby - loď s pôvodnou polkruhovou svätyňou. Po jeho severozápadnej strane sa v 13. - 15. storočí rozkladala pôvodna dedina s feudálnym panským dvorcom.

Kostol bol neskôr prestavaný a zväčšený, loď bola predĺžená, veža nadstavaná o 3 poschodia a upravená na obranné účely. V 16. stor. pribudla na severozápadnej strane kaplnka alebo sakristia. V obecnej kronike sa nachádza záznam odvolávajúci sa na ústne tradované podanie o tom, že veža bola kedysi vyššia, no jej horná časť sa zrútila. Z jej kameňa údajne vybudovali kamenný múr okolo kostola. Ku kostolu vraj kedysi viedla krížová cesta a pod kostol do podzemnej krypty, kde boli pochovaní pôvodní zemepáni obce, viedlo 10 schodov.

V kostolnej veži bol pôvodne umiestnený zvon zo 17. stor., ktorý bol vo zvonovine údajne zlatený. Počas opravy kostola v roku 1913 bol pretavený v Gönczi, kde z neho boli odliate 2 nové zvony. Menší bol skonfiškovaný počas 1. sv. vojny na vojenské účely. Zvony boli umiestnené vo zvonici vo farskej záhrade a po výstavbe nového kostola prenesené do jeho veže.

Pôvodne bol pravdepodobne celý interiér kostola pokrytý nástennými maľbami, tie však boli v období reformácie pretreté bielou farbou. V roku 1913 bola pri oprave kostola a archeologickom výskume odkrytá a zreštaurovaná východná stena. Maľby pochádzajúce zo 14. stor. boli reštaurované v rokoch 1992-93. Obnova sa realizovala aj v roku 2012. Odkryté fragmenty malieb boli súčasťou komplexnej figurálnej kompozície s námetom Posledného súdu.

Keďže po oprave v roku 1913 nastalo obdobie dvoch svetových vojen, kostol počas nasledujúcich 40-tich rokov opravovaný nebol. V polovici 20. stor.bol v takom zlom stavebno-technickom stave, že sa stal životu nebezpečným a jeho užívanie zakázané. Od toho času už náboženským účelom neslúži, aj keď neskôr, v rokoch 1970-76, bol komplexne obnovený.

V súčasnosti je v kostole umiestnená expozícia dejín obce Svinica, dokumentácia z obnovy kostola a z archeologického výskumu v lokalite Na hore.

Od roku 1991 sa v ňom každoročne organizujú Dní európskeho kultúrneho dedičstva. V programe sú koncerty, prehliadky chrámových zborov, spevokolov a skupín, výstavy, prednášky doplnené duchovným slovom kňazov miestnych cirkví. Kostol je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou.

Neďaleko kostola je fara Reformovanej kresťanskej cirkvi, kde môžete požiadať o vstup do kostola.

Referencie:

www.apsida.sk

 

Zvonica a ľudová architektúra

Zvonica stojí v centre starej obce pri potoku a bola postavená začiatkom 20. storočia, zrejme na mieste starej zvonice. Keďže v tej dobe ešte ani jeden z kostolov pri hlavnej ceste nestál, a na kopec bolo ďaleko, obyvatelia sa rozhodli pre toto riešenie.

Požiarna zbrojnica stála povyše zvonice, na pravej strane proti prúdu potoka. Prízemná budova mala strážnu vežičku, z ktorej v letnom období hliadkovali hasiči, najmä v čase žatvy. V 60-tych rokoch bola v časti budovy zriadená kancelária miestneho národného výboru.

Zo staršej architektúry sú v obci zachované obytné dvoj a troj-priestorové rodinné domy obdĺžníkového pôdorysu s loggiou /gankom a fiľarom/ prikryté sedlovou strešnou konštrukciou s pálenou škridlou. Murivo je kamenné, pôvodne bývalo aj valkové /hlinené nepálené tehly/, v dávnejších dobách drevené s hlinou vymazanými medzerami. Fasáda je členená, okolo okien sú naznačené ozdobné ostenia. 

Súčasťou dvora je ojedinele zachované hospodárske príslušenstvo /stodola, sýpka/. Medzi najstaršie - so značne zachovanými architektonickými prvkami a pôvodným štýlom - patria domy č. 18, 22, 82, 87, 89 a 115. 


Geotermálne vrty

Tri prieskumné vrty so 143-stupňovou vodou sa nachádzajú na rozhraní štyroch obcí /Bidovce, Svinica, Ďurkov, Olšovany/. Jedna z najpriaznivejších geotermálnych zón na Slovensku už roky čaká na využitie v energetike a cestovnom ruchu.

Už v rokoch 1968 až 1971 sa v týchto miestach uskutočnili prieskumné vrty za účelom vyhľadávania ložísk ropy. Namiesto nej však narazili na výdatný rezervoár geotermálnych vôd.

Na jeho dôkladnejší prieskum sa čakalo až do rokov 1998-99, kedy vrty GTD - 1 až 3 s hĺbkou 3151 - 3252 m potvrdili očakávania. Podľa doterajších výsledkov sa rezervoár nachádza v hĺbke 2000 - 3 500 m pod zemou. Hydrodynamické skúšky vyhodnotili výdatnosť vrtov na 3000 - 3900 litrov na minútu. Jej teplota na ústí vrtov bola 123 - 129 °C. V hĺbke 3000 m dosahovala 143 °C. Geotermálna energia by mala v budúcnosti slúžiť na vykurovanie domácností v Košiciach.

Problematická sa javí agresivita vody vo vzťahu ku kovovým armatúram, pretože hodnota jej mineralizácie je 25-32 gramov na liter. Vysoké zastúpenie tu má sodík a chlór. Z tohoto dôvodu využitie vrtov vyžaduje technológiu, pri ktorej by voda z hĺbinného vrtu odovzdávala svoje teplo vode určenej na priame vykurovanie. Vysoká mineralizácia neumožňuje ani vypúšťanie vody z vrtu do povrchových tokov. Preto by po schladení na 35 °C musela byť pod tlakom vháňaná späť do podzemia. Výmenníkové stanice tepla sú plánované v obciach Olšovany, Ďurkov a Bidovce, prečerpávajúca stanica v Olšovanoch má odovzdávať teplo na priame vykurovanie. Pri optimálnom využití by z týchto vrtov mohlo mesto Košice pokryť až 40 percent svojich nárokov na teplo.

V katastri obce Bidovce je vyprojektovaný rozsiahly aquapark, ktorý by mohol významne podporiť rozvoj cestovného ruchu v regióne.

www.obecsvinica.sk


CIRKEV


Rímskokatolícka farnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho


Rímskokatolícka farnosť Svinica nemá dlhú históriu. Bola založená v roku 1940 počas 2. sv. vojny. Svinica pôvodne patrila do Rímskokatolíckej farnosti Ruskov. Keďže po Viedenskej arbitráži vznikli nové hranice medzi Maďarskom a Slovenskom, farnosť Ruskov bola pričlenená do Maďarska a Svinica patrila k samostatnému Slovensku, bola jeho hraničnou obcou.

Do farnosti Svinica patria filiálky Bidovce, Nižná Kamenica, Vyšná Kamenica, Košický Klečenov a osada Borda.

Farský úrad:  

Svinica 141
055 696 52 02
svinica@rimkat.sk

Správca farnosti:
ICLic. Matej Babčák, farár 

 

www.farnostsvinica.sk


Farský kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho


Bol vybudovaný veriacimi v roku 1923 na podnet kaplána Róberta Arányiho Aulehlu, svinického rodáka, s podporou košického kanonika Konráda Lajosa. Pozemok na výstavbu kostola darovala grófka Alžbeta Waldbott von Bassenheim, Forgách von Ghymes und Gács.

Cirkevní kurátori Juraj Zajac a Jozef Boritaš venovali výstavbe kostola svoj čas a úsilie a tak z darov a zbierok bol kostol vybudovaný v priebehu 1 roka. S jeho výstavbou začal Andrej Rošatko v Deň Božieho Srdca a v tom istom roku, 14. októbra 1923, ho slávnostne vysvätil biskup Colbrie - Fischer. Finančná hodnota kostola bola vyčíslená na 250 000 Kčs.

Kamenná stavba v pseudohistorickom slohu mala pôvodne tehlovú dekoráciu, neskôr jej dali charakteristické znaky prvky neogotiky a moderny. Jednoloďový priestor má polygonálny uzáver presbytéria a loď je zaklenutá korýtkovou klenbou. Vstávaná veža mala pôvodne drevenú striešku, v roku 1969, v priebehu generálnej opravy kostola bola nahradená dnešnou. Nový 530 kg zvon bol vyrobený v Nemecku a do veže ho inštalovali v roku 1973.

Pôvodne bol v kostole oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, vľavo bočný oltár Márie Lurdskej darovaný Róbertom Nejedlým. V jeho spodnej časti bol každoročne pred Veľkou nocou inštalovaný Boží hrob. Oproti tomuto oltáru na druhej strane bola kazateľnica s vchodom zo sakristie rozšírenej v roku 1954. Na chóre je organ. Na stenách klenby a v jej oblúku sa nachádzajú nástenné maľby.


Reformovaný cirkevný zbor Svinica


Farský úrad: 

Svinica 52

Juraj Brecko, administrátor
Pavol Jašo, kaplán

0904 688 215

jaso.pavol@gmail.com
Marek Molnár, kurátor
0903 626 927


Ondavsko-hornádsky seniorát RKCS

Stará fara a nový kostol reformovanej cirkvi


Farská budova stála v miestach dnešnej novej fary a kostola. Bola to jednopodlažná budova s 2 miestnosťami, komorou a predsieňou. Pokrytá bola šindľom.

Škola je zachovaná dodnes, no nie je využívaná. Je to jednopodlažná obdĺžníková stavba z kameňa, krytá škridlou, pôvodne šindľom. Od roku 1954, kedy bol románsko-gotický kostol uzatvorený pre zlý stavebno-technický stav, slúžila veriacim ako modlitebňa. V školskej budove bola 1 trieda, druhá veľká miestnosť služila ako byt učiteľa. Príslušenstvom budovy bola kuchyňa, komora a predsieň. Na opravu kalvínskej školy darovala v roku 1896 pri príležitosti 1000 rokov Uhorska 200 zlatých grófka Forgáčová.

Nový kostol reformovanej cirkvi bol vybudovaný v rokoch 1990-98 v nádhernej polohe, situovaný pod kopcom, na ktorom stojí románsko-gotický kostol. Je súčasťou komplexu s farskou budovou a podkrovnou ubytovňou pre misie.

Svinický cirkevný zbor využíva okrem nového aj starý románsko-gotický kostol z 12. stor., kde sa konajú pamätné a ekumenické bohoslužby.


Evanjelický a. v. farský úrad


Cirkev je filiálnou cirkvou evanjelického cirkevného zboru vo Vyšnej Kamenici. 

Farský úrad:  

Vyšná Kamenica 41
0905 744 937
kamenica@ecav.sk
ThDr. PaedDr. Ján Hruška, PhD., zborový farár-senior
Ing. Ladislav Mičko, zborový dozorca

Košický seniorát


Evanjelický kostol a. v.


Evanjelickí veriaci oddávna túžili mať v obci svoj chrám. Podarilo sa to v roku 1929 vďaka štedrej finančnej podpore Jána Vancáka, tunajšieho obyvateľa, ktorý žil roky v Amerike. Stavbu podporili zbierkou aj členovia Luteránskej synody v USA a svinickí veriaci.

V tom čase došlo pod vplyvom Jána Vancáka k prechodu veriacich do americkej synodálnej cirkvi, pričom nastali spory o konaní bohoslužieb v chráme. Doterajší verní evanjelici mali povolené od reformovanej cirkvi vlastné bohoslužby v reformovanom kostole a od cirkevnej vrchnosti vo vlastných domácnostiach. Vlastnícky však bol kostol v prospech svinických evanjelikov vysporiadaný až za pôsobenia pána farára Samuela Velebného v roku 1968. 

V roku 1957 bola vykonaná oprava kostola s odvodnením muriva, ďalšia v roku 1968. Vysviacka biskupským administrátorom Jurajom Lukáčom, liptovským seniorom, sa konala 21. septembra 1968. Nasledujúca vysviacka sa uskutočnila po obnove kostola v roku 1979 a vykonal ju biskup Východného dištriktu Július Filo st. a senior Košického seniorátu Adolf Kevický. Generálna oprava kostola bola zrealizovaná v rokoch 1998-99.

Stavba je vytvorená v historizujúcom novorománskom a novoklasicistickom štýle. Sieňový priestor má rovný strop, ktorý je uzatvorený polkruhovým uzáverom.