Myšľa sa prvýkrát spomína v zázname z roku 1270, neuvádza sa však so žiadnym prívlastkom, preto je pravdepodobné, že Vyšná Myšľa vtedy ešte nejestvovala ako samostatná dedina a označenie Vyšná sa zrejme objavilo až po založení prepoštstva. 

Územie Myšle je však veľmi staré osídlenie, podobne ako územie susednej Ždaňe. Našli sa tu prehistorické nálezy už z doby bronzovej. 

V roku 1325 myšliansky prepošt Peter prepustil jagerskému biskupovi Čanadinovi /Chanadinus/ majetok Keren, ležiaci pri rieke Slanej v Zemplínskej stolici /dnes je to dedina Korom pri sútoku Slanej a Hornádu/ za desiatky dedín patriacich myšlianskemu prepoštstvu. Tu sa prvýkrát dozvedáme, ktoré dediny patrili prepoštstvu v prvej polovici 14. stor.  

V pápežských desiatkoch z roku 1332-37 vystupujú už tiež dve Myšle /de Misle, de alio Misle/. Podobne aj v súpise port /usadlostí/ z roku 1427 sa uvádzajú dve Myšle, ale prívlastkami sa neodlišujú. V jednej z nich bolo vtedy 41 port a v druhej 25. Teda pravdepodobne myšliansky prepošt vlastnil v Nižnej Myšli 41 daňových jednotiek a vo Vyšnej Myšli 25.

Obe obce boli na vtedajšie pomery dosť veľké, ich obyvateľstvo sedliacke ale dobre prosperujúce. V roku 1435 sa obce uvádzajú ako Veľká Myšľa /Naghmisle/ a Malá Myšľa /Kismisle/. Dnešný slovenský názov Myšľa /aj maďarský Mislye/ prezrádza, že je slovanského pôvodu, neprešiel však prirodzeným vývojom v slovenskom jazyku a bol v novoveku prevzatý Slovákmi späť z maďarského jazyka.

V Myšli bola tiež prerušená kontinuita pôvodného slovenského obyvateľstva a už v stredoveku bola obec pomaďarčená. Ak Vyšná Myšľa ešte v roku 1270 skutočne nejestvovala a vznikla až niekedy na rozhraní 13. a 14. storočia mohla už byť osídlená priamo maďarským obyvateľstvom. 

V roku 1746 sa v Nižnej Myšli hovorilo maďarsky aj slovensky, maďarský jazyk však prevažoval. Vo Vyšnej Myšli boli oba jazyky zastúpené v rovnakej miere. Obe Myšle sa znova poslovenčujú až v priebehu 18. a 19. storočia.

Obec po oslobodení v roku 1945 

Koscelek

Medzi Nižnou a Vyšnou Myšľou neďaleko rieky Olšava sa nachádzajú základy sakrálnej stredovekej pamiatky zvanej Koscelek. Z kostolíka z 13. storočia sa zachovali už len asi 1 m vysoké múry, zvyšky oltárnej menzy a torzá tehlových dlážok.

Jeho architektúra bola veľmi jednoduchá - podľa pôdorysu to bol ranogotický stredoveký kostolík veľkosti 14,5 x 8,8 m. Bol postavený na základovom murive stavanom na sucho. To znamená, že kamene boli osadené bez malty do štrku a piesku.

V blízkosti kostolíka na brehu rieky Olšava sa nachádzala aj osada, ktorú pravdepodobne vyplienili vojská Jána Jiskru, takže zanikla. Táto osada nebola doslovne dedinou v dnešnom zmysle, tvorili ju roztrúsené usadlosti, kde žili poľnohospodári, ale tiež kováč. Zvyšky jeho dielne archeológovia objavili na protiľahlom brehu Olšavy.

Presný názov osady nepoznáme, pravdepodobne znel Musla. Spolu s kostolíkom zanikla pravdepodobne v 15. storočí.

V rokoch 1996-98 bol kostolík zrekonštruovaný /obvodové murivo/ a umiestnili tu drevený kríž. V objekte sa našlo množstvo keramiky a kovových predmetov. Pri kostole sa nachádzal aj cintorín, kde bolo nájdených 33 hrobov. V objekte kostola je jediný hrob a to presne v jeho strede. Súčasťou areálu sú aj štyri zaniknuté rybníky, ktoré zvyčajne slúžili ako chovné rybníky pri kláštoroch. Jeden z rybníkov bol obnovený. Raz ročne sa na Koscelku slávi svätá omša.

https://www.vysnamysla.sk/

Ženský odev

Medzi základné znaky ženského odevu patrili:

Vrchná, ručne do pásika /galera/ zbieraná sukňa /kabat/ s podšívkou /hajtašom/ a vrchnou ozdobnou čipkou, pod ňou najmenej 4 vyškrobené biele sukne /bele štikerajovo/ a spodnička. Na vrchnej sukni sa nosila užšia zástera /fartuh/ z čipky alebo inej látky /dubovo, glotovo, atlasovo, pantlikovo/ s vystrihovanými zubkami. Okrem fartuhu sa nosila aj okrúhla zástera /šurc/.

V hornej časti nosili ženy plecko /oplečko/ s nariasenými a vyškrobenými rukávmi /pufi/, ukončenými volánikom s previazanou stužkou. Na oplecku sa nosil samostatný živôtik ozdobený šnúrkami a zapínaný na gombíky alebo háčikmi /lajblik alebo soritov/. Na vrchnú časť sa obliekali aj blúzy s pufami, zväčša z rovnakej látky ako vrchná sukňa. Pod opleckom sa nosila košeľa /košuľa/ bez rukávov, pod blúzou košeľa so širšími rukávmi, aby boli na blúze vysoké pufi.

Staršie ženy nosili v zime hrubšiu blúzu s podšívkou -servjanku, teplú vlnenú veľkú šatku /hustku/, neskôr kožušteky a po bedrá siahajúce teplé kabátiky /geročky/. Nevesty mali odev farebne rozlíšený - mladšie svetlý, staršie tmavý a najstaršie čierny. Dievčatá mali vlasy upravené do pleteného vrkoča /varkoča/ s mašľou a na krku nosili biele perlové korálky /pacerki/ na stužke /pantličke/.

Vydaté ženy si na hlave čepeli čepenku. Vrkoč si ovili okolo drievka a upevnili na zadnej strane hlavy. Na ovinuté vlasy sa pripevnila menšia šatka zvaná čepenka. Navrch si žena uviazala ešte vrchnú šatku /hustečku/. Šatky boli vyšívané jemnými vzormi a nazývali sa podľa druhu látky, z ktorej boli vyrobené /čipkovana, tibetka, delinka, štofka, hadbavna, kartonka, v zime rojtkovana baršoňka/.

Na sviatočné oblečenie /ancug/ sa kupovali priemyselne vyrobené látky. Domáce tkané plátno sa používalo na spodné prádlo, pracovné košele, mužské pracovné nohavice a na výrobu úžitkového textilu. Obuv žien tvorili kožené čižmy s vysokými sárami /kasane/, plátené, lakované alebo kožené topánky ušité u obuvníka alebo zakúpené v obchode. V lete chodili ženy a dievčatá prevažne bosé. V zime si navliekali cvernové pančuchy /štrenfle/ s gumenou príchytkou /štrompadľou/.

Mužský odev

Tradičné formy mužského ľudového odevu zanikli už v prvých rokoch 20. storočia a hlavne v období po 1. svetovej vojne. Základnou súčasťou mužského odevu zostali nohavice /nohavki/, košeľa /košuľa/ a tiež aj úzke gate /gače/, ktoré sa nosili pod nohavice. Vo vrchnej časti nosili kabát /gerok/ a vestu /lajblik/, v novšej dobe sveter. Staršie košele mali široké rukávy, stojatý golier a zaväzovali sa na šnúrky /šnorečki/.

Pracovné nohavice boli z domáceho plátna bez ozdôb /drelihovo nohavki/. Mužský odev sa rýchlo prispôsoboval mestskému. V medzivojnovom období muži začali nosiť rajtky a kabátik - sako /priče a gerok/. Neodmysliteľnou súčasťou odevu bola aj pokrývka hlavy /kalap/. Na nohách nosili muži čižmy, niekedy podkuté kovovými podkovkami, aby dlhšie vydržali, baganče /boganče/ s onucami /onučkami/ a tiež kúpené topánky, v zime teplé fiľce.

Detský odev

Malé deti, kým nešli do školy, nosili dlhé voľné šaty /vigani/ bez rozdielu pohlavia. Pokrývkou hlavy malých detí bol čepček podšitý plátnom, často bohato zdobený. Po 2. sv. vojne vo väčšej miere začínajú prenikať do kroja mestské prvky a kroj pomaly zaniká. Dnes sa tradičné názvy a strihové základy niektorých ľudových odevov zachovali len u najstarších žien.

Rímskokatolícka farnosť 

sv. Mikuláša

Vyšná Myšľa je filiálnou obcou farnosti Nižná Myšľa, ktorá patrí do dekanátu Košice-juh Košickej arcidiecézy. 

Farský úrad:

Veľká Nemecká 3, 044 15 Nižná Myšľa
055 6980 133
fara.nmysla@gmail.com
Správca farnosti:
ThDr. Igor Giboda, PhD., farár

www.niznamysla.fara.sk

Kostol Sedembolestnej 

Panny Márie 

Vo Vyšnej Myšli sa nachádza kostol pôvodne postavený v roku 1894, ktorý je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii. Predtým tu stál drevený kostolík s drevenou zvonicou, ktorý však pri veľkom požiari v roku 1890 zhorel. 

V roku 1984 bol kostol zrekonštruovaný a rozšírený. Rekonštrukcia umožnila zistiť dôležité údaje o kostole.

Pri búraní oltárnej menzy /stola/ sa našla zamurovaná kartónová krabička veľkosti 15x8x5 cm. V krabičke bola minca v hodnote 1 groš,  2 listy /4strany/ novín "Budapest" č. 138 z 19. mája 1894 a pamätný spis napísaný ručne na papieri formátu A4. Text bol napísaný v maďarčine a voľný preklad znie: "Na pamiatku výstavby rímskokatolíckeho kostola občanmi Vyšnej Myšle! Postavený na vlastné náklady a bez pomoci. S výstavbou začali v roku 1892. Ukončené v roku 1894."

Pri osadzovaní kríža na vežu kostola po ukončení rekonštrukčných prác bola vyhotovená nová pamätná listina a jej text je nasledovný:

"Veriaci obce Vyšná Myšľa po 90-tich rokoch jestvovania rímskokatolíckeho kostola pristúpili k rozšíreniu lode kostola do dĺžky o 8 metrov a prispôsobili ho požiadavkám pokoncilovej liturgickej obnovy. So stavbou sa započalo dňa 13. júna 1984. Ukončená bola v septembri na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky kostola. Duchovným otcom bol vdp. Jozef Dráb, správca fary v Nižnej Myšli.

Kurátori kostola: 

Augustin Vasiľ /aj kostolník/ 
Tomáš Miľo
Ľudovít Guľa
Alojz Tóth  

Vo Vyšnej Myšli dňa 16. augusta 1984."

Súčasne s touto pamätnou listinou boli do tuby z medeného plechu vložené aj Východoslovenské noviny zo 16. augusta 1984, okresné noviny Zora východu, Katolícke noviny, mince v hodnotách 10, 20 a 50 halierov, 1 Kčs, 2 Kčs, 5 Kčs a dokumenty, ktoré sa predtým našli v oltárnej menze vrátane pôvodnej krabice. Tuba bola zaletovaná a uložená v guli pod krížom na veži kostola. 

Vo veži sú umiestnené 3 zvony: 

Veľký zvon /priemer asi 40 cm/ z južnej strany má na plášti maďarský štátny znak so svätoštefanskou korunou a nápis, ktorý udáva meno zvonolejara a miesto zhotovenia: "Vylial Egri Ferencz v Gönci 1921". Stredný zvon má priemer asi 25 cm a je na ňom rovnaký nápis. Malý zvonček nemá žiadny nápis.

Bežecký klub Vyšná Myšľa 

V obci pôsobí od roku 2006 Bežecký klub Vyšná Myšľa, ktorý každoročne organizuje vždy na konci augusta Beh pod Vyšnou Myšľou na trati dlhej od 60 m do 8 km. Súťaže sa zúčastňujú deti aj dospelí a v závislosti od veku sú rozdelení do niekoľkých súťažných kategórii.

Odvážne ženy

Spevácka skupina Odvážne ženy bola založená v roku 1999 a už v roku 2000 sa odvážne ženy - speváčky z Vyšnej Myšle prihlásili na Dargovskú ružu vo Svinici. V súčasnosti má skupina 10 členiek a ich vedúcou je Marta Kazimírová. Prezentujú sa doma aj v zahraničí. 

Každoročne v letných mesiacoch spolupracujú s obcou Vyšná Myšľa pri organizovaní zábavného podujatia Varené, špivané, ktoré sa odohráva na miestnom futbalovom ihrisku. Pri príprave výborných tradičných jedál z regiónu tu spievajú nádherné ľudové piesne.