MICHAĽANY

Obec Michaľany leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny na odlesnenej pahorkatine medzi Slanskými a Zemplínskymi vrchmi rozčlenenej riečkami Roňava a Izra.

Malebná krajina s nádhernými a neustále sa meniacimi panorámami Zemplínskych alebo Slanských vrchov v pozadí s množstvom poľných alebo málo frekventovaných asfaltových ciest po mierne zvlnenej krajine spájajúcich dedinky mikroregiónu Roňava, je ideálna pre milovníkov menej náročnej cykloturistiky spojenej s poznávaním atmosféry vidieka. V Michaľanoch na Vás dýchne už aj južanské teplo susedného Maďarska.

Michaľany a ich okolie sú územím na križovatke medzi mnohými atraktívnymi turistickými cieľmi - neďaleko sú nádherné lesy Miliča aj slovenský Tokaj, doslova na skok odtiaľ je do maďarskej časti Slanských vrchov /Zempléni-hegység/, neďaleko sú aj historické mestá Trebišov a Nové Mesto pod Šiatrom /Sátoraljaújhely/. A medzi nimi desiatky kilometrov trás pre peších aj cykloturistov s množstvom ďalších turistických zaujímavostí. 

Podrobne ich môžete preskúmať na nasledujúcich digitálnych turistických mapách s GPS navigáciou. A potom sa nimi nechajte sprevádzať na Vašich potulkách:


Roňava - mapa



HISTÓRIA 

Predpokladá sa, že obec vznikla v 11. až 12. storočí okolo kostola Svätého Michala pod názvom Kismihaly. Najstarší doklad je z r. 1252. Okolo r. 1440 tu hospodárilo približne 20 poddanských rodín. V r. 1600 malo sídlisko 14 poddanských domov. Neskôr bola obec vyľudnená - okolo rokov 1715-20 tu nežilo žiadne poddanské obyvateľstvo, len niekoľko zemianskych rodín. V r. 1900 mala obec 571 obyvateľov, v r. 1970 to bolo už 1531 obyvateľov.

Rímskokatolíci mali v obci svoj kostol už v 17. storočí. Patrili do farnosti Lastovce, neskôr Kazimír. Počet veriacich sa pohyboval okolo 200. O niečo viac ich bolo, ked bol pánom obce Ján Nedecký /18. stor./ a v 19. stor., keď väčšia časť chotára patrila veľkostatkárovi Pavlovi Battovi. Obaja boli horliví katolíci a v tom čase platilo Cuius regio, eius religio - Čí kraj, toho náboženstvo. Platilo to aj o prislušnosti k národnostiam. Pri jednom sčitani sa uvádza viac kalvínov, tým aj Maďarov, a o pár desiatok rokov zasa viac katolíkov, teda SlovákovMichalianski rimskokatolíci mali v minulosti v Lastovciach aj matriku a cez Lastovce patrili do svojho vyššieho cirkevného úradu v Košiciach.

Zmena nastala až v roku 1938, keď po Viedenskej arbitráži obec Michaľany pripadla k Maďarsku a Lastovce zostali na Slovensku. Odvtedy sa stal michaliansky cirkevný zbor filiálkou Kazimíra a je ňou doteraz.

Prvý rimskokatolícky kostol bol povstaniami a vzburami poškodený, preto bol v roku 1785 vybudovaný nový kostol, ktorý bol v roku 1880 obnovený. Slúžil až do roku 1996, kedy bol dobudovaný terajší kostol. Potom bol pôvodný kostol zbúraný. Odstránené boli aj lipy a gaštany, ktoré pri ňom rástli a aj dva hroby niekdajších pánov obce - Jána Nedeckého a Pavla Battu.

Gréckokatolícki veriaci v Michaľanoch dlho svoj vlastný kostol nemali, aj keď v obci ich žilo skoro toľko ako rimskokatolíkov a reformovaných. Na bohoslužby chodievali do Lastoviec a do gréckokatolíckej školy v Lastovciach chodili aj ich deti. Až po 2. sv. vojne, po založení Meštianskej školy v Michaľanoch, sem začali dochádzať aj gréckokatolícki kňazi vyučovať náboženstvo. 

O vybudovanie vlastného kostola sa gréckokatolícki veriaci pokúšali v roku 1948, nepodarilo sa im to však, a nepodarilo sa im to ani v roku 1968. 

Počas zákazu gréckokatolíckej církvi časť gréckokatolíckych veriacich navštevovala pravoslávny kostol v Lastovciach a časť rimskokatolícky kostol v Michaľanoch. Rimskokatolícky kostol navštevovali najmä gréckokatolíci, ktorí uzatvorili zmiešané manželstvo s rímskokatolíkmi. Z toho dôvodu sa počet gréckokatolíkov v Michaľanoch znížil v prospech rimskokatolíkov a trvá to dodnes. 

S výstavbou gréckokatolíckeho chrámu sa začalo až v roku 1991 a ukončená bola koncom roka 1992, kedy ho vysvätil biskup Mons. Ján Hirka.


Záznamy o reformovanej cirki v Michaľanoch nie sú úplne presné. Aj tu sú stopy po jej pôsobení v obci už v 17. a zreteľnejšie v 18. storočí. V jednej reformovanej cirkevnej kronike je stručný záznam o tom, že v roku 1785 prišiel z Nového Mesta pod Šiatrom /Sátoraljaújhely/ súdny úradník /szolgabíró/ a ten zabavil kľúče od reformovaných kostolov v Luhyni, Michaľanoch, Lastovciach, Nižnom Žipove a Čelovciach a tým odobral aj užívacie právo k nim. 

Pravdepodobne bol katolík a chcel tým znemožniť nábožensky život kalvínov v uvedených obciach. Stalo sa to už po vydaní Tolerančného patentu, podľa ktorého sa mala uplatňovať náboženská sloboda. 

Počet reformovaných veriacich v Michaľanoch a okolí sa znížil po 2. sv. vojne, pretože sa mnohí odsťahovali do Maďarska a do priemyselných regiónov Slovenska.

V 30-tych rokoch 20. stor. žilo v Michaľanoch asi 70 Židov a asi toľko ich bolo aj v blízkych obciach. V Michaľanoch bývali v domoch na dolnom konci, kde mali obchody a vykonávali rôznu podnikateľskú činnosť. V západnej časti chotára mali svoje kúpele, ktoré používali na rituálne účely spolu so židmi z okolitých obcí. Ich túžbou bolo mať svoju vlastnú modlitebňu - synagógu.

V krátkom čase zozbierali 57 000 korún a začali s výstavbou synagógy. Od septembra 1935 do septembra 1936 vybudovali stavbu natoľko, že 28. októbra 1936 - pri príležitosti výročia vzniku 1. Československej republiky - mohla byť vysvätená podľa židovského rituálu. Židovská komunita plánovala v nasledujúcom období účinne prispieť k hospodárskemu rozvoju obce. Tento úmysel však prekazil nástup fašizmu a 2. sv. vojna.

Po 2. sv. vojne /v r. 1946/ bola v Michaľanoch zriadená Meštianska škola. Jej nástupcom bola neskôr Nižšia stredná, potom Osemročná a napokon Základná škola v Michaľanoch. V r. 1949 bolo v obci v rámci novej politiky kolektivizácie vidieka založené Jednotné roľnícke družstvo.

V roku 2000 žilo v obci približne 1000 rímskokatolíkov, 500 gréckokatolíkov, 200 reformovaných evanjelikov, 20 evanjelikov augsburgského vyznania, 30 pravoslávnych, 19 svedkov jehovovych, 50 bez vyznania a 25 občanov vyznanie neuviedlo.

Michaľany majú v súčasnosti charakter malého mestečka. V obci pribudlo veľa nových rodinných domov a majitelia zmodernizovali a zrenovovali aj pôvodné domy.

CIRKEV


Rímskokatolícka farnosť 
sv. Štefana Uhorského


Michaľany sú filiálnou obcou farnosti Kazimír, kam patria aj obce Byšta a Brezina.

Farský úrad:

076 13 Kazimír 118
056/67 870 40
0905/415 279
kazimir@rimkat.sk
dudic.jozef@rim­kat.sk
Správca farnosti:
Mgr. Jozef Dudič, farár 



Kostol Najsvätejšej Trojice


V Michaľanoch sa spomína prvý rímskokatolícky kostol už začiatkom 17. storočia.

Súčasný Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v roku 1996, predchádzajúci z r. 1785 bol zbúraný. Odstránené boli aj lipy a gaštany, ktoré rástli pri kostole, a aj hroby bývalých majiteľov obce Jána Nedeckého a Pavla Battu, ktorí ako horliví katolíci boli pochovaní pod lipami pred kostolom. 

Informácie o bohoslužbách


Reformovaný cirkevný zbor Michaľany

Farský úrad:

Dolná 210
Michaľany, 076 14
056 670 25 41
Szilvia Györky, duchovný
gyorky.silvia@gmail.com
Igor Tarbaj, kurátor

Zbor patrí do Zemplínskeho seniorátu RKCS

Kostol Nanebovstúpenia Panny Márie

Reformovaný kostol bol postavený v roku 1904. Ustupujúcimi nemeckými vojskami bol v decembri 1944 zničený. Na jeho základoch bol v roku 1969 postavený súčasný kostol


Gréckokatolícka farnosť Lastovce


Farský úrad:

Hlavná 124, Lastovce
056 670 23 40
lastovce@grkatke.sk
Protopresbyterát Trebišov

Duchovná správa:
Marcel Gecej, administrátor farnosti
Juraj Kačala, na odpočinku


Gréckokatolícky chrám


Napriek tomu, že v obci žilo len o niečo menej gréckokatolíkov než rimskokatolíkov a reformovaných, michalianski gréckokatolíci svoj kostol dlho nemali.

Pokúšali sa ho vybudovať v roku 1948, avšak nepodarilo sa im to, a nepodarilo sa im to ani v roku 1968. Počas zákazu gréckokatolíckej církvi časť gréckokatolíckych veriacich navštevovala pravoslávny kostol v Lastovciach a časť rimskokatolícky kostol v Michaľanoch.

Nový chrám začali veriaci stavať až v roku 1991 a ukončený bol koncom roka 1992, kedy ho vysvätil biskup Mons. Ján Hirka.

ĽUDIA


Roňava


Folklórna spevácka skupina Roňava bola založená v roku 2013. Tvoria ju: Dušan Handura, Michal Kačmár, Ján Kremenák st., Ladislav Német, Mária Dolgošová, Milena Lazárová, Mgr. Eva Nagyová, Helena Onďáková, Oľga Poláková a Helena Uhrinová. Vedúcou je pani Emília Hardová.

Roňava účinkuje na všetkých kultúrnych podujatiach organizovaných obcou, pravidelne vystupuje aj na folklórnych slávnostiach v obci Brezina, v obci Veľaty, zúčastnili sa na mikroregionálnych slávnostiach v Slanci, kde sa zapojili aj do speváckej súťaže Špivanočky mojo.

Na Základnej škole v Michaľanoch funguje pod vedením pani učiteľky Mgr. Kataríny Korytkovej detský folklórny súbor Roňaváčik.

 


Michaľanka


Dychová hudba Michaľanka hraje pod taktovkou pána Vojtecha Šebestiána. Každoročne sa zúčastňuje festivalov dychovej hudby a účinkuje v rámci kultúrnych podujatí na Vinobraneckých slávnostiach v Čerhove. Medzi členov súboru patria aj michaľanskí rodáci - Richard Janošík, Matúš Lacko a Matúš Eperješi.