EKOMÚZEUM HORNÁD MILIČ

Projekt Ekomúzeum Hornád Milič, realizovaný v rámci Výzvy KSK 2020 na podporu cestovného ruchu, predstavuje vzhľadom k dispozíciám riešeného územia veľmi vhodný koncept na jeho ďalší rozvoj 

Autorom koncepcie ekomúzeí je francúzsky muzeológ Georges Henri Riviere (1897 - 1985), ktorý ju predstavil ako pokus ukázať civilizáciu v jej prirodzenom prostredí už koncom 60-tych rokov 20. storočia. V posledných 40-tich rokoch vzniklo vo svete okolo 300 ekomúzeí, z toho vyše 200 v Európe. Ochranou ekomúzeí v Európe sa zaoberá Európska sieť ekomúzeí, ktorá bola založená v roku 2003 v Taliansku.

Hlavným cieľom ekomúzeí je chrániť, interpretovať a podporovať miestne kultúrne dedičstvo, rozvoj cestovného ruchu šetrný k životnému prostrediu, propagáciu miestnych produktov (potraviny, remeselne výrobky, poľnohospodárske produkty atď.) a rozvoj služieb (ubytovanie, gastronómia, agroturistika atď.).

Ekomúzeá fungujú v rôznej podobe, najčastejšie ich základ tvoria trasy resp. náučné chodníky spájajúce niekoľko obcí. V rámci nich sú prezentované najdôležitejšie hodnoty prírodno-kultúrneho charakteru zviazané s históriou územia a nadväzujúce na lokálne tradície (napr. Ekomuzeum Trzy Kultury, Ekomuzeum Hołe, Ekomuzeum w Krainie Bojków, Ekomuzeum Lackorona).

Každé ekomúzeum má vlastný názov a logo, prezentuje sa na internetových stránkach, vydáva mapy, informačné materiály atď. Dôležitým princípom fungovania ekomúzeí je aktívne zapojenie miestnych obyvateľov, predovšetkým samospráv, škôl, občianskych združení, podnikateľov, remeselníkov, umelcov, cirkví a ďalších, pričom sa využívajú tradičné, často zanedbávané objekty na nové funkcie.

Zámer vytvoriť ekomúzeum v časti Slanského mikroregiónu a časti Mikroregiónu Hornád vychádza z potreby revitalizácie a ďalšieho rozvoja územia medzi riekou Hornád a východnými svahmi Slanských vrchov (katastre obcí Ždaňa, Trstené pri Hornáde, Skároš, Nižná Myšľa, Vyšná Myšľa a Slanská Huta), ktoré sa môže stať prímestskou rekreačnou oblasťou mesta Košice a na ktoré juhovýchodným smerom nadväzuje turisticky pomerne rozvinutá Vinohradnícka oblasť Tokaj. Zámer je v súlade s Koncepciou rozvoja cestovného ruchu Regiónu Slanské vrchy a ďalšími súvisiacimi dokumentmi.

EKOMÚZEUM HORNÁD MILIČ

MAĽOVANÁ MAPA

Ekomúzeum Hornád Milič nadväzuje na skoršie aktivity na tomto území - napr. Náučný chodník Horný Abov, ktorý prezentuje tradičný abovský vidiek, cezhraničný projekt HUSK Les volá - Objavovanie chránených oblastí na náučných chodníkoch medzi dvomi hradmi, Náučný chodník Slanská Huta - Veľký Milič, niekoľko cezhraničných cyklotrás, ktoré sa napájajú na maďarskú sieť a ďalšie. Dôvodom k zriadeniu Ekomúzea Hornád Milič je aj existencia významného archeologického náleziska v Nižnej Myšli, kde sa postupne rodí archeoskanzen s veľkým turistickým potenciálom.

EKOMÚZEUM HORNÁD MILIČ

INFOTABULE

Ekomúzeum Hornád Milič - mapa

Na potulkách trasami Náučných chodníkov Ekomúzea Hornád Milič (66 km) môžete využívať našu digitálnu turistickú mapu s GPS navigáciou. Mapu otvoríte na tomto linku - skopírujte si ju v počítači do vlastného účtu Google, kde ju môžete upravovať a dopĺňať o vlastné trasy, body záujmu, fotografie a ďalšie užitočné informácie, ktoré vám pomôžu pri plánovaní výletov a orientácii v teréne. 

Prírodné zaujímavosti

Jazero Izra

Patrí do geografickej oblasti juhovýchodného úbočia Veľkého Miliča. Vzniklo zosuvom pôdy a jeho pôvodná plocha bola 3,7 ha. Umelým zvýšením pôvodnej prirodzenej hrádze sa jeho plocha zvýšila na súčasných 5 ha. Jazero umožňuje kúpanie vo voľnej prírode, člnkovanie, rybolov a v zime korčuľovanie. Pri Izre sa stretáva niekoľko turistických trás a spája sa s ňou niekoľko zaujímavých povestí.

Podľa jednej, ktorá siaha až do čias tureckej okupácie, bola Izra dcérou tureckého veľkovezíra, ktorý velil vojskám, čo si podrobili celé Slanecko. Izra sa však zamilovala do uhorského grófa, ktorého veľkovezír nechal sledovať. Keď sa gróf s Izrou člnkovali na jazere, veľkovezír vystrelil na grófa z luku. Zasiahol ho, ale do vody za ním skočila aj Izra, a jazero oboch navždy pochovalo. 

Iná povesť hovorí o Izre zasa takýto príbeh 

Prírodná rezervácia Slanský hradný vrch  

Slanský hradný vrch predstavuje výbežok Slanských vrchov v obci Slanec. Prírodná rezervácia Slanský hradný vrch má rozlohu 15,81 ha. Bola vyhlásená v roku 1932 na ochranu xerotermnej flóry a fauny a výraznej krajinnej dominanty - andezitového skalnatého vrchu (509 m n. m.) s hradnou ruinou, kde sa okrem xerotermnej vegetácie hradného vrchu nachádza aj stará dubovo-buková hradná aleja. Predmetom ochrany je zmiešaný listnatý porast a skalnatá vegetácia. Na území prírodnej rezervácie platí 4. stupeň ochrany.

Prírodná pamiatka Trstinové jazero 

Na úpätí Slanského hradného vrchu sa nachádza prírodná pamiatka Trstinové jazero. Je to prírodný výtvor so 4. stupňom ochrany. Celková výmera prírodnej pamiatky je 0,8291 ha, z toho vodná plocha zaberá 0,3642 ha. Chránené územie bolo vyhlásené na zabezpečenie ochrany vzácnych chránených a kriticky ohrozených živočíchov, najmä obojživelníkov, ktorých spoločný výskyt na jednej lokalite je ojedinelý.

Národná prírodná rezervácia Veľký Milič

Zachovalé lesné spoločenstvá na vyvrelinách južnej časti Slanských vrchov a významné hniezdiska chráneného dravého vtáctva. Územie Miliča je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Slanské vrchy. K najvzácnejším zástupcom vtáctva patrí orol kráľovský, orol krikľavý, včelár lesný, sova dlhochvostá, ďateľ bielochrbtý i haja tmavá. Zaznamenali tu výskyt 12 biotopov a 4 druhy živočíchov európskeho významu.

Národná prírodná rezervácia Malý Milič

Skalná ostroha Malého Miliča s pralesovitým porastom, skalnými stenami a suťami je hniezdiskom dravých vtákov.

Prírodná rezervácia Malá Izra

Močiarny jelšový les nížinného typu v nezvyklej nadmorskej výške okolo 700 m n. m.

Prírodná rezervácia Marocká hoľa

Vzácne vyše 130- ročné pralesovité porasty buka s typickým zložením a štruktúrou na andezitoch a andezitových tufoch.

Prírodná pamiatka Miličská skala

Chránený celok na ploche 12 ha vyhlásený v roku 1990. Nachádza sa na severných svahoch Miliča. Skalný útvar predstavuje zvyšky lávového prúdu.

Vrch Veľký Milič

Najvyšší vrch Miliča - najjužnejšieho podcelku Slanských vrchov na území Slovenska - Veľký Milič (895 m n. m.) sa nachádza na slovensko-maďarskej hranici. Na jeho vrchole je železobetónový pilier, ktorý bol postavený v 30-tych rokoch 20. storočia.

Vrch Bradlo

Vrch Bradlo (840 m n. m.) za priaznivého počasia ponúka nádherné pohľady na Košice a dokonca aj na vzdialené Vysoké Tatry.

Skárošská vyhliadka

Skárošská vyhliadka (795 m n. m.) je mohutné skalisko na slovensko-maďarskej hranici a na okraji prírodnej rezervácie Marocká hoľa, ktorá sa vyznačuje pralesovými porastmi na sopečných horninách. Za priaznivého počasia ponúka nádherné pohľady na Košice v pozadí so Slovenským rudohorím, na Slovenský kras, maďarskú časť Slanských vrchov a dokonca aj na vzdialené Vysoké Tatry.

Meandre Hornádu

Meandre rieky Hornád sa tiahnu od obce Trstené pri Hornáde až po Milhosť a sú významné tým, že predstavujú posledné zachované zvyšky lužného lesa. Je tu zachované prirodzené koryto s meandrami v rôznych štádiách vývoja (voľné meandre, mŕtve ramená, mokrade) s brehovými porastmi, ktoré predstavujú hodnotné posledné zvyšky dubovo-brestovo-jaseňových nížinných lužných lesov a lúčnych biotopov v celej Košickej kotline. Sú významným migračným biokoridorom pri ťahových cestách vtákov. Hornádske meandre sú zapísané v zozname Území európskeho významu.

Nižná Myšľa

Archeoskanzen Nižná Myšľa

V archeologickej lokalite európskeho významu na kopci Várheď vyrastá skanzen doby bronzovej. Už od roku 1995 o to usilujú členovia občianskeho združenia Collegium Myssle, ktoré spája profesionálnych aj dobrovoľných podporovateľov tunajšieho archeologického výskumu. Po dokončení bude skanzen pozostávať z replík domov a opevnení z doby bronzovej, ktoré sa budú nachádzať priamo na miestach, kde boli dokázané archeologickým výskumom. Interiéry domov budú zariadené dobovo s určitou tematikou, aby mal návštevník možnosť pochopiť život človeka v minulosti.

Doposiaľ sa podarilo vybudovať dve repliky pôvodných obydlí z doby bronzovej (zrubovú chalupu s rákosovou strechovou a kolovú chalupu tiež s rákosovou strechou), časť obranného valu so vstupnou bránou do mesta, dve kuchynské pece, tunelovú pec na vypaľovanie keramických nádob a repliku obetnej jamy.

Samotná lokalita Várheď prešla nemalými terénnymi úpravami a naďalej je zveľaďovaná a udržiavaná vrátane rozširujúceho sa zázemia pre návštevníkov.

Collegium Myssle v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach, obcou Nižná Myšľa a ďalšími partnermi každoročne pripravuje podujatia, ktoré pútavým spôsobom približujú širokej verejnosti život ľudí v minulosti aj výsledky vlastného výskumu.  

Archeologická lokalita Moľva

Neďaleko sútoku Hornádu a Olšavy pri kopaní plynovej ryhy v roku 1964 odhalili včasnoslovanské sídlisko. Neskôr sa tu zistili aj stopy z doby bronzovej. Sídlisko bolo osídlené Avarmi. Našli sa tu rôzne kovové predmety.

Archeologická lokalita Alamenev

V tejto lokalite sa v roku 1985 pri stavbe štvrtej línie plynovodu našlo viacvrstvové sídlisko s ojedinelými nálezmi z doby bronzovej, laténskej, rímskej a včasnoslovanskej. V rokoch 1994-95 tu boli nájdené pozostatky osídlenia z doby kamennej, bronzovej a rímskej. Objavené boli dlhé domy o rozmeroch 5 x 3,8 m. Našlo sa tu množstvo črepov, kostených predmetov, bronzových a železných spôn, nožov, sekier a ďalších pracovných nástrojov ale aj pec na pečenie chleba a kováčska vyhňa. Podľa nálezov môže ísť o osídlenie Dákov, Keltov a Germánov.

Osídlená plocha nebola v celom rozsahu preskúmaná, možno však konštatovať, že od 2. až po 15. storočie tu sídlili ľudia nepretržite, nanajvýš s menšímí prestávkami. V malebnom prírodnom zákutí chránenom od severu dominantnou Skalkou, oproti termálnemu prameňu Koscelek, bola niekedy okolo roku 200 postavená prvá germánska osada. Najväčší hospodársky rozkvet zažila v polovici 3. storočia a existovala aj v dobe sťahovania národov, ešte v 5. storočí. Aj po príchode Slovanov v 6. storočí bol jej priestor osídlený a slovanské usadlosti sa postupne rozšírili po oboch brehoch dolného toku Olšavy, až po sútok Olšavy a Hornádu.

Na oboch brehoch rieky sa rozkladala aj stredoveká osada s kostolom, ktorého ruina sa zachovala dodnes a nazýva sa Koscelek. Osada nebola doslovne dedinou v dnešnom zmysle, tvorili ju roztrúsené usadlosti, kde žili poľnohospodári, ale tiež kováč. Jej presný názov nepoznáme, pravdepodobne znel Musla. Spolu s kostolíkom zanikla približne v 15. storočí. Raz ročne, na sviatok sv. Magdalény, sa na Koscelku slávi svätá omša.

Archeologická lokalita Skalka

Nižná Myšľa bola označená za archeologickú lokalitu už v roku 1892. Ako prvá bola spomenutá lokalita Skalka. Toto miesto bolo veľmi výhodné pre založenie osady. Podľa nájdených predmetov sa predpokladá osídlenie mladopaleolitické, neolitické, eneolitické aj z doby bronzovej.  

Pod kláštorom v Nižnej Myšli sa nachádzajú čiastočne sprístupnené podzemné chodby, ktoré mali viesť aj smerom na Skalku a na juh. Nezachovali sa však v celkovej dĺžke. Ich účelom mala byť ochrana a možnosť prípadného úniku pred nebezpečenstvom.

V období po vzniku 1. ČSR bol na Skalke otvorený kameňolom, v ktorom sa ťažil andezit. Od roku 1940 tu mali osadu Rómovia. V roku 1964 im v nej postavili domy, ale v roku 1968 boli odtiaľto vysťahovaní do obce.

Skalka je dnes atraktívna najmä pre nenáročnú turistiku a oddych v divokej a nedotknutej prírode len 20 minút od obce. Základnú líniu tvorí rieka Olšava, ktorá lemuje Nižnú Myšľu z východnej aj južnej strany. Neďaleko obce sa vlieva do rieky Hornád. Olšava pramení v Slanských vrchoch a dĺžka jej toku je 49,9 km. V úseku Košickej kotliny vytvára malé ale početné meandre. Pri Skalke vyrezala malebný kaňon. 

Myšľanské obecné múzeum a premonštrátsky kláštor

Múzeum funguje od 26. júna 1998 v budove premonštrátskeho kláštora. Zhromažďuje a prezentuje archeologické a kultúrne pamiatky z regiónu, najmä z vykopávok v lokalite Várheď. Prezentuje aj cirkevné dejiny, dejiny rádov v regióne i dejiny obce.

Nachádzajú sa tu aj zbytky jezuitskej knižnice zo 16. - 19. storočia, výstava minerálov a hornín aj európske unikáty ako napr. rituálny chlieb starý 3700 rokov, detské hračky, vozíky, hrkálky a iné. Ďalším unikátom múzea je vstup do podzemných chodieb vybudovaných pôvodne mníchmi a pracovníkmi kláštora, ktoré pôvodne mali ústiť až na bývalý lom Skalka, nezachovali sa však v celkovej dĺžke. Ich účelom bola ochrana a možnosť prípadného úteku.

Obec dlhodobo hľadá možnosť ďalšieho zhodnotenia rozsiahleho areálu kláštora pre potreby obce aj cestovného ruchu (múzeum, ubytovanie, ekocentrum, infocentrum, reštaurácia, kaviareň, ďalšie potreby obce). Náročnosť rekonštrukcie objektu si však vyžaduje spoluprácu a podporu viacerých partnerov (cirkev, KSK, obec a ďalší).

Termín návštevy múzea je potrebné dohodnúť vopred na t. č. 055 698 01 24 v čase úradných hodín obecného úradu. 

Cesta sv. Alžbety

Dve kultové miesta - Košice a Sárospatak - sú od roku 2011 spojené pútnickou Cestou sv. Alžbety, ktorá vedie cez Slanské vrchy (cca 110 km) po trase: Sárospatak - Bodrogolaszi - Komlóska - Erdőhorváti - Regéc - Telkibánya - Hollóháza - Füzér - Nižná Myšľa - Kokšov-Bakša - Krásna - Košice.

Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša

Už od 13. stor. stál na tom istom mieste prepoštský chrám bazilikálneho typu. Podľa znázornenia na pečati to bol románsky chrám s vysokou a masívnou vežou. V 16. - 17. storočí bol pravdepodobne zničený protestantmi.

Za podpory šľachtickej rodiny Katayovcov postavili kalvíni okolo roku 1660 druhý kostol. Na jeho stavbu použili zbytky múrov baziliky. Išlo o renesančnú stavbu bez veže. Neskôr, okolo roku 1768, k nemu jezuiti pribudovali barokovú vežu a pravdepodobne aj sakristiu. Avšak kostol už bol pre rozrastajúcu sa obec na prelome 18. a 19. stor. nevyhovujúci.

V období rokov 1802 - 1805 postavili dnešný barokovo-klasicistický chrám. Jeho interiér sa dotváral ešte v rokoch 1808 až 1822. Veža bola dokončená až v roku 1827.  

Ždaňa

EUROVELO 11 

Farma Valentová

Rodina Valentovýchu sa chovu koní venuje už niekoľko desaťročí. Zaslúžili sa, okrem iného, aj o záchranu niektorých plemien koní na Slovensku. V súčasnosti verejnosti ponúkajú možnosť jazdenia v hale. V kontexte rodiaceho sa ekoturizmu plánujú vytvoriť podmienky na jazdenie vo voľnej prírode aj na viacdňovú konskú turistiku na trase Ždaňa - Izra - Slanská Huta - Byšta. Majiteľka tiež plánuje v prípade zvýšeného záujmu návštevníkov otvoriť na farme kaviarničku.

Židovský cintorín

Neďaleko farmy sa nachádza pomerne rozsiahly a zachovalý židovský cintorín, ktorý je pamiatkou na židovskú komunitu, ktorá tu žila ešte pred 2. sv. vojnou. 

Lodenica

Na rieke Hornád pripravuje obec v spolupráci so súkromnou firmou stavbu lodenice, z ktorej bude možné organizovať splavy malebnými úsekmi Hornádu až do blízkych maďarských obcí.

Komunitný park 

Príjemným verejným priestorom v centrálnej časti obce je Komunitný park, v ktorom sa a okrem oddychu, hier a diskusií môžete prostredníctvom informačných panelov dozvedieť zaujímavosti zamerané na prírodné bohatstvo, históriu a kultúrne dedičstvo Ždane a jej okolia...

Rímskokatolícky kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov

Filiálny rímskokatolícky Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov bol postavený v r. 1907 v historizujúcom slohu s prvkami neoromantiky a secesie. V roku 1982 bol prestavaný do terajšej podoby.

Kostol reformovanej cirkvi

Pôvodná tolerančná jozefínska stavba z poslednej tretiny 18. stor. s dodatočne pripojenou vežou a úpravami z 19. stor. Je to sieňový kostol s obdĺžnikovým pôdorysom a drevenou protestantskou emporou na vyrezávaných stĺpoch s rovným stropom.

Trstené pri Hornáde

Zelená oddychová zóna pri Starom Hornáde

Na začiatku obce Trstené pri Hornáde sa nachádza oddychová zóna, ktorá vznikla vďaka združeniu Priatelia trstenskej prírody pretvorením mŕtveho ramena rieky Hornád (tzv. Starý Hornád). V oddychovej zóne sa nachádza veľký a malý altánok, lavičky či ohnisko. Pre turistov sú tak vytvorené vyhovujúce podmienky na relax i táborenie. V tejto oddychovej zóne je umiestená aj informačná tabuľa o faune a flóre trstenských lužných lesov.

100 lipová alej

Úsek medzinárodnej cyklotrasy Košice - Sárospatak medzi obcami Trstené pri Hornáde a Skároš skrášľuje nové stromoradie. Je tu vysadených 100 líp, dva ,,starostovské" gaštany a zo desať čerešní. Nachádza sa tu aj oddychová zóna a v budúcnosti je naplánovaná výstavba vyhliadkovej veže. Vytvára sa tak priestor na oddych v krásnom prostredí medzi obcami Trstené pri Hornáde a Skároš s výhľadom na okolité obce a mesto Košice.

Lodenica

Obec ako partner súkromnej firmy realizuje v rámci iného projektu výstavbu lodenice pri rieke Hornád. Vytvoria sa tak vhodné podmienky na vodnú turistiku, ktorá ponúka nové zážitky a možnosť trávenia voľného času v prírode.

Cyklolávka

Obcou prechádza cyklotrasa vedúca z Košíc do maďarského Sárospataku a 6550 km dlhá medzinárodná cyklotrasa EUROVELO 11, ktorá sa tiahne od severovýchodného cípu Nórska až po slnečné Grécko. Jej súčasťou je aj zaujímavá cyklolávka ponad rieku Hornád.

Amfiteáter

Neďaleko cyklolávky je amfiteáter, na ktorom môžete navštíviť každoročné odpustové slávnosti sv. Anny, Krajský festival dychových hudieb či iné zaujímavé podujatia. 

Vodná nádrž Trstené 

Na Trstenskom potoku, východne od obce, leží vodná nádrž Trstené.  

Rímskokatolícky kostol sv. Anny

Na mieste staršieho kostola, ktorý bol pravdepodobne zničený pri požiari, dala nový kostol zasvätený sv. Anne vybudovať zemepánska rodina Czeczeyovcov (1458), ktorá mala v obci významné postavenie. Interiér je zdobený peknými vnútornými freskami. V areáli kostola sa nachádza hrobka rodu Soósovcov.

Židovský cintorín 

Severne od kostola sa rozprestiera historický židovský cintorín. 

Torzo kaštieľa rodiny Kováčovcov 

V blízkosti kostola, na Záhradnej ulici, sa nachádza torzo bývalého kaštieľa rodiny Kováčovcov, bývalé pivnice kaštieľa.  

Kostol reformovanej cirkvi

Najväčším počinom reformovanej náboženskej obce v Trstenom v 19. storočí bola výstavba vlastného kostola. Trvala len 5 mesiacov. Slávnostné vysvätenie sa konalo 24. augusta 1890.

Skároš

Pamätník oslobodenia a prírodné múzeum zbraní

Obec bola oslobodená v noci zo 16. na 17. decembra 1944 ako prvá na území okresu Košice-okolie. Už v noci 15. decembra však do dediny vstúpila skupina sovietskych prieskumníkov pod velením ženy-kapitánky. Na oslobodzovaní obce sa podieľali vojská 4. ukrajinského frontu pôsobiace v bojovej zostave Červenej armády - 18. armáda pod velením generálporučíka Gastiloviča, 40. armáda pod velením generálporučíka Žmačenka a 1. gardová armáda pod velením generálplukovníka Grečka. V boji padli aj traja obyvatelia obce.

V parku na konci obce sa nachádza Pamätník oslobodenia a hrob neznámeho vojaka. Pamätník bol odhalený v deň 30. výročia oslobodenia obce 17. decembra 1974. Dvanásť metrov vysoký dvojpylón navrhol Ing. arch. Pavol Merjavý, tridsať tonový reliéf z travertínu z Vyšných Ružbách zhotovil akademický sochár Juraj Bartusz. Areál pamätníka upravili občania obce svojpomocne v rámci akcie "Z" ako sa to vtedy nazývalo. 

Pri pamätníku je vystavený tank, delá a ďalšia dobová armádna technika z 2. sv. vojny. Zaujímavosťou je, že vystavený tank T-34 absolvoval trasu do obce "po svojich" s pohonom vlastného motora.

Klasicistická kúria

Na začiatku obce stojí opustený klasicistický kaštieľ pôvodne patriaci rodine Fekete.

Projektoval ho Arpád Jakab (staviteľ Jakabovho paláca v Košiciach) v roku 1896. Stavba je zapísaná v zozname národných kultúrnych pamiatok.

V období socializmu sa tu nachádzala materská škola, neskôr ju nahradila osobitná škola. V súčasnosti je kaštieľ prázdny a je v dezolátnom stave. Obec plánuje v časti objektu zriadiť priestory obecného úradu a zvyšnú časť použiť na turistické účely, možnou alternatívou je aj zariadenie pre osamelé matky s deťmi.

Pohostinstvo Kaštieľ

Gastronomická prevádzka v štýlovo zrekonštruovanej budove uprostred obce. V prípade zvýšeného turistického ruchu majitelia plánujú ponúkať aj ubytovanie.

Amfiteáter

V amfiteátri s kapacitou približne 1000 miest sa každoročne konajú regionálne slávnosti, napríklad Dni mikroregiónu Hornád a ďalšie turisticky zaujímavé podujatia.

Zrúcanina hradu Vár

V katastri obce sa nachádza aj archeologická lokalita zrúcaniny hradu Vár. Zvyšky hradu sa nachádzajú približne 2 km východne od obce nad Tureckým potokom. Kedysi tu stál stredoveký hrad z 13. storočia, ktorý bol postavený v románsko-gotickom slohu. Slúžil na ochranu starej cesty z Abaujváru do Košíc a cesty cez horský priesmyk k hradu Füzér. Podľa povesti sa v hĺbkach vrchu pod hradom skrývajú poklady.

Rozhľadňa Karolyiovcov

Na slovensko-maďarskej hraničnej čiare je postavená nová drevená rozhľadňa, ktorá ponúka nádherné pohľady na maďarskú časť Slanských vrchov (Zempléni hegység) a na Východoslovenskú nížinu. Je prístupná po viacerých značkovaných turistických chodníkoch. Východiskami môžu byť obce Skároš alebo Slanská Huta. Ďalej možno pokračovať na najvyšší vrch Miliča - Veľký Milič (895 m n.m.) alebo až do maďarskej Hollóházy, na hrad Füzér alebo do dedinky Pusztafalu.

Rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie

Terajší kostol bol postavený krátko po 2. sv. vojne. Základný kameň bol položený 19. októbra 1947.

Reformovaný kostol

Reformovaný kostol bol postavený v roku 1822.

Slanská Huta

Rekreačné zariadenie jazero Izra

Tvorí ho Reštaurácia Izra a chatky okolo jazera ešte z čias socializmu, ktoré kedysi slúžili predovšetkým na letné tábory pre mládež. Väčšina zariadení, okrem jednej nedávno zrekonštruovanej chaty s ubytovaním a bufetom, neprešla žiadnou významnejšou modernizáciou a nezodpovedá súčasným požiadavkám. Pri ďalšom zveľaďovaní areálu v okolí jazera Izra by však mala byť zohľadnená predovšetkým ochrana prírody.

Rozsiahle lesy Miliča sú veľmi vhodné pre náročných aj menej náročných cykloturistov, ktorí tu môžu využívať hustú sieť ciest s pomerne kvalitným asfaltovým povrchom. Lesné chodníky sú zasa vhodné pre peších turistov, ale aj pre stále atraktívnejšiu konskú turistiku, ktorá tu má veľký potenciál aj vzhľadom k existencii dvoch blízkych fariem, ktoré sa venujú chovu koní (Ždaňa, Slanská Huta).

Chata Kopaská

Chata patrí Lesom SR a ponúka verejnosti nenáročné turistické ubytovanie uprostred nádherných lesov Miliča s výbornými podmienkami na pešiu alebo cykloturistiku vrátane návštevy maďarskej časti Slanských vrchov.

Chata Karolka

Ďalšie chata, ktorá patrí Lesom SR a ponúka verejnosti nenáročné turistické ubytovanie s výbornými podmienkami na pešiu alebo cykloturistiku vrátane návštevy maďarskej časti Slanských vrchov.

Vojenské bunkre

V rokoch 1935-38 nariadila vláda I. Československej republiky rozsiahle budovanie pohraničných pevností v Čechách, na Morave, v Sliezsku, na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Boli to roky, kedy jediným hraničným spojencom mladého štátu boloRumunsko. 24. 4. 1938 vydala Rada pre opevňovanie nariadenie vybudovať 38 ľahkých vojenských opevnení v línii od obce Slanská Huta, z toho 37 zo železo-betónovej konštrukcie.

Úlohou opevnení bolo zabrániť možnému prieniku maďarských vojsk na československé územie. Dodnes sa zachovalo minimálne 22 z týchto objektov, ktoré sa nachádzajú priamo v obci Slanská Huta a ďalej z oboch strán zelenej turistickej trasy v smere na Izru. Hneď na začiatku cesty je 8 z nich dobre viditeľných uprostred lúk. Vďaka masívnym stenám sú zachované, ale napriek tomu, že patria k dnes už raritnej dobovej vojenskej architektúre, nie sú stále pamiatkovo chránené. 

Ostatné opevnenia postavené západným smerom od Slanskej Huty sa nachádzali na území, ktoré sa v rokoch 1938-45 stalo súčasťou Maďarska a boli maďarským vojskom zbúrané. Rad opevnení v línii od obce Slanská Huta pokračoval ďalším v línii od obce Kuzmice. Línie oboch obcí mali spolu 55 vojenských objektov.

Náučný chodník Slanská Huta - Veľký Milič

Náučný turistický chodník Slanská Huta - Veľký Milič začína pred budovou obecného úradu v Slanskej Hute, pokračuje smerom k chate Kopaská a končí na vrchole Veľkého Miliča. Má dĺžku približne 5 km a 5 stanovíšť, na ktorých nájdete informačné tabule.

Chov koní

Venuje sa mu združenie NEO, ktoré s koňmi a ľuďmi pracuje na princípoch tzv. horsemanship - hľadania priateľstva a porozumenia medzi koňom a človekom. Farma ponúka ustajnenie koní a výcvik koňa aj jazdca.

Chov muflónov

Farma rodiny Héžeľových. Chov začínali s 3 muflónmi, ktoré získali zo ZOO v Kavečanoch. Dnes je ich počet viac ako 50. Muflóniu farmu návštevujú turisti, návštevníci obce, ale aj organizované skupiny, napr. žiaci v rámci školských výletov.

Chov kôz

Chovu kôz sa v Slanskej Hute venuje skúsený a dlhoročný chovateľ p. Bodnár. Chov koní, muflónov aj kôz sa realizuje vedľa seba, z veľkej časti na hospodárskom dvore ešte z čias socializmu, ktorý je dnes v značne schátralom stave. Po jeho revitalizácii by mohlo vzniknúť kvalitné agroturistické zriadenie uprostred nádhernej prírody Slanských vrchov. Hospodársky dvor leží na križovatke turistických trás Slanská Huta - Skároš a Slanská Huta - Izra.

Vyšná Myšľa

Koscelek

V katastri obce Vyšná Myšľa, ukryté v lesíku neďaleko rieky Olšava, sa nachádzajú zrekonštruované základy sakrálnej stredovekej pamiatky zvanej Koscelek. Na oboch brehoch rieky sa rozkladala aj stredoveká osada, ktorú tvorili roztrúsené usadlosti, kde žili poľnohospodári, ale tiež kováč. Jej presný názov nepoznáme, pravdepodobne znel Musla. Spolu s kostolíkom zanikla približne v 15. storočí.

Z kostolíka sa zachovali už len asi 1 m vysoké múry, zvyšky oltárnej menzy a torzá tehlových dlážok. V rokoch 1996-98 bol zrekonštruovaný (obvodové murivo) a umiestnili tu drevený kríž. V objekte sa našlo množstvo keramiky a kovových predmetov. Pri kostole sa nachádzal aj cintorín, kde bolo nájdených 33 hrobov. Súčasťou areálu boli aj štyri zaniknuté rybníky, ktoré zvyčajne slúžili ako chovné rybníky pri kláštoroch. Jeden z rybníkov bol obnovený. Raz ročne, na sviatok sv. Magdalény, sa na Koscelku slávi svätá omša.

Oddychová zóna Rybník

Je technickou a prírodnou pamiatkou - s altánkom, ohniskom, mostíkom a výverom sviežej vody na okraji blízkej mokrade je ideálnym miestom na rodinné pikniky. Takto funguje po rekonštrukcii od roku 2013. Od nepamäti tejto úžľabine s nezamŕzajúcou vodou Vyšnomyšľania vraveli aj Močidlo. Voľakedy tu ženy chodili prať. Vzali si gumáky, taligu a na lávke vytrepali bielizeň piestom. Teraz tu už neperie nikto aj preto, lebo blízka mokraď, do ktorej steká voda z močidla, patrí medzi chránené územia.

Mokrade

Koncom 20. storočia tu bol zistený výskyt mloka dunajského, ktorý sa v Košickej kotline nikde inde nevyskytuje. Žijú tu mnohé obojživelníky a početné vodné vtáctvo.

Myšľanská vyhliadka

Myšľanská vyhliadka je kovová lávka na Tokajskej cyklomagistrále (modrá značka) s dĺžkou 13 m a výškou schodiska 8 m odkiaľ sa malým turistickým okruhom s kovovými rebríkmi dostanete až k rieke Olšava. Vyhliadka je príjemným miestom na relax a odpočinok. Poskytuje nádherné výhľady na okolitú krajinu aj pohľad do kaňonu z bridlicových skál, ktorý vyrezala rieka Olšava. Je významným prítokom rieky Hornád, pramení v Slanských vrchoch vo výške 675 m n.m. na západnom svahu Chabdzovej. Jej názov je odvodený od stromu jelša (oľcha, jeľcha). Na protiľahlej strane za riekou Olšava leží archeologická lokalita Skalka, ideálne miesto na nenáročnú turistiku podlž prirodzene meandrujúcej rieky. V pozadí za Skalkou sa nachádza obec Nižná Myšľa s Archeoskanzenom a ďalším významným archeologickým náleziskom Várheď. Neďaleko nájdete aj lokalitu Koscelek s mystickou atmosférou torza ranogotického kostolíka ukrytého uprostred lesov neďaleko romantického rybníčka. Opačným smerom narazíte na oddychovú zónu Rybník. 

Rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie

Vo Vyšnej Myšli sa nachádza kostol pôvodne postavený v roku 1894. Predtým tu stál drevený kostolík s drevenou zvonicou, ktorý však pri veľkom požiari v roku 1890 zhorel.