SLANSKÁ HUTA
Slanská Huta patrí na naše pomery k mladším obciam /1770/. Jej vznik súvisí s podnikateľskými aktivitami významného uhorského šľachtického rodu Forgáčovcov, ktorí tu založili sklársku hutu.
Atraktívne prírodné prostredie Miliča /najjužnejšieho podcelku Slanských vrchov/, malebné jazero Izra s možnosťou kúpania, člnkovania, rybolovu alebo korčuľovania, turistika do neďalekých prírodných rezervácií Veľký Milič, Malý Milič, Malá Izra alebo Marocká hoľa či do maďarskej časti pohoria - to všetko ponúka oddych a zážitky uprostred nádherných lesov, ktoré na niektorých miestach ešte nie sú poznačené ťažbou a majú až pralesový charakter, ktorý ozvláštňujú aj machom obrastené balvany bizarných tvarov.
Nad obcou prechádza červená medzinárodná turistická trasa, ktorá vedie z Čiech cez Slovensko, smeruje do Poľska, opäť sa vracia na naše územie a pokračuje do Maďarska. Priamo cez obec prechádza zelená turistická trasa - smerom na západ cez Milič do obce Skároš - opačný smer vedie na juhovýchod k jazeru Izra. Zo Slanskej Huty vedie k Izre aj žltá značka, avšak trasa prechádza cez prírodné rezervácie Malý Milič a Malá Izra - opačný smer cez Veľkú Márovku do Skároša.
V katastri Slanskej Huty začína cezhraničná cyklotrasa, ktorá má 3 vetvy: Slanská Huta - jazero Izra - Pusztafalu, Brezina - Pusztafalu a Byšta - Fűzérkajata. Všetky tieto trasy sa napájajú na maďarskú sieť cyklotrás. Slanská Huta je súčasťou EKOMÚZEA HORNÁD MILIČ.
Ďalšie turistické zaujímavosti a desiatky kilometrov trás pre peších aj cykloturistov môžete podrobnejšie preskúmať na nasledujúcich digitálnych turistických mapách s GPS navigáciou. Skopírujte si ich v počítači do vlastného účtu Google, kde ich môžete upravovať a dopĺňať o vlastné trasy, body záujmu, fotografie a ďalšie užitočné informácie, ktoré vám pomôžu pri plánovaní výletov a orientácii v teréne.
EKOMÚZEUM HORNÁD MILIČ
MAĽOVANÁ MAPA
HISTÓRIA
Prvú písomnú zmienku o Slanskej Hute poznáme z roku 1772. V tom čase to však ešte nebola samostatná obec, ale kolónia želiarov, ktorí boli robotníkmi v miestnej sklárskej hute vo vlastníctve grófskeho rodu slanských Forgáčovcov.
Kolónia patrila k blízkej obci Nový Salaš a osamostatnila sa až v roku 1880, kedy tu žilo 237 obyvateľov. Slanská Huta vtedy patrila k panstvu Slanec. Administratívne bola v rokoch 1850 - 1939 súčasťou slúžnovského okresu Ždaňa.
Po podpísaní Viedenskej arbitráže ostala Slanská Huta súčasťou Československa. Vzhľadom na blízkosť hraníc horthyovského Maďarska tu v rokoch 1938-39 vybudovali pás betónových guľometných bunkrov, z ktorých 17 sa zachovalo v dobrom stave dodnes. V rokoch 1939-44 patrila obec do okresu Trebišov.
Počas oslobodzovacích bojov v 2. sv. vojne bola Slanská Huta v bezprostrednej blízkosti stretu dvoch sovietskych frontov. Zatiaľ čo z juhozápadu postupoval 2. ukrajinský front podporovaný 4. rumunskou armádou, zo severu sa blížil 4. ukrajinský front, ktorý od 3. 12. 1944 do 18. 1. 1945 bojoval o Dargovský priesmyk. Práve vojaci 4. ukrajinského frontu, presnejšie jeho 18. armády, vedenej generálom Gastilovičom, oslobodili 19. 1. 1945 v skorých ranných hodinách aj Slanskú Hutu.
Po skončení vojny bola obec pričlenená do okresu Košice-vidiek, v rokoch 1960-68 patrila do okresu Trebišov, potom znova do okresu Košice-vidiek /neskôr premenovaného na Košice-okolie/.
Jazero Izra
V katastri obce sa nachádza malebné jazero Izra. Patrí do geografickej
oblasti juhovýchodného úbočia Veľkého Miliča. Izra vznikla zosuvom pôdy a jej pôvodná plocha bola 3,7 ha. Umelým
zvýšením pôvodnej prirodzenej hrádze sa plocha jazera zvýšila na súčasných 5
ha.
Maximálna hĺbka vody je 8 m, avšak vplyvom zanášania dna sa táto hĺbka zmenšuje. Nadmorská výška jazera je 434 m. V okolí Izry sa nachádza viacero malých jazierok a mokradí.
Pri jazere sa stretáva niekoľko turistických trás. Najvýhodnejšie je spojenie zelenou trasou z obce Slanská Huta, táto trasa ďalej pokračuje do obce Kuzmice. Červená trasa spája Izru s obcami Slanec a Byšta, žltá s obcami Kalša a Slanská Huta.
Na brehu jazera sa nachádza reštaurácia Izra, ktorá poskytuje občerstvenie a nádherné pohľady z terasy na vodnú hladinu obklopenú hustým lesom. Možné je aj ubytovanie v chatkách pri jazere a stanovanie.
S Izrou sa spája povesť, ktorá siaha do čias tureckej okupácie. Údajne bola Izra dcérou tureckého veľkovezíra, ktorý velil vojskám, čo si podrobili celé Slanecko. Zamilovala sa však do uhorského grófa, ktorého veľkovezír nechal sledovať. Keď sa gróf s Izrou člnkovali na jazere, veľkovezír vystrelil na grófa z luku. Zasiahol ho, ale do vody za ním skočila aj Izra, a jazero oboch navždy pochovalo.
Vojenské bunkre
V rokoch 1935-38 nariadila vláda I. Československej
republiky rozsiahle budovanie pohraničných pevností v Čechách, na Morave, v
Sliezsku, na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Boli to roky, kedy jediným
hraničným spojencom mladého štátu bolo Rumunsko, s ktorým sme susedili
práve v časti Podkarpatskej Rusi, dnes viac známej ako Zakarpatská Ukrajina.
Dobré medzinárodné vzťahy Československa s Francúzskom vychádzajúce aj z osobných kontaktov, v tom čase už zosnulého Milana Rastislava Štefánika, garantovali v prípade napadnutia ČSR pomoc francúzskej armády. Vzdialenosť medzi oboma krajinami však nabádala československú vládu k samostatnejšej obranyschopnosti a rozhodnutiu postaviť v rizikových úsekoch našich hraníc líniu opevnení podľa francúzskeho vzoru.
V marci 1935 schválil minister národnej obrany Bohumír Bradáč zriadenie Rady pre opevňovanie a Riaditeľstvo opevňovacích prác. Začalo sa s budovaním ťažkých a ľahkých pevností, všetko pod dozorom generála Karla Husáreka.
24. 4. 1938 vydala Rada pre opevňovanie nariadenie vybudovať 38 ľahkých vojenských opevnení v línii od obce Slanská Huta, z toho 37 zo železo-betónovej konštrukcie. Stavbu realizovali spoločnosti Mandaus, Chust, Ing. Švajcr a spol.
Úlohou opevnení bolo zabrániť možnému prieniku maďarských vojsk na československé územie. Dodnes sa zachovalo minimálne 22 z týchto objektov, ktoré sa nachádzajú priamo v obci Slanská Huta a ďalej z oboch strán zelenej turistickej trasy v smere na Izru. Hneď na začiatku cesty je 8 z nich dobre viditeľných uprostred lúk. Vďaka masívnym stenám sú zachované, ale napriek skutočnosti, že patria k dnes už raritnej dobovej vojenskej architektúre, nie sú stále pamiatkovo chránené.
Ostatné opevnenia postavené západným smerom od Slanskej Huty sa nachádzali na území, ktoré sa v rokoch 1938-45 stalo súčasťou Maďarska a boli maďarským vojskom zbúrané. Rad opevnení v línii od obce Slanská Huta pokračoval ďalším v línii od obce Kuzmice. Línie oboch obcí mali spolu 55 vojenských objektov.
Národná prírodná rezervácia
Malý Milič
Národná prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1950 na ochranu typických pralesovitých porastov Miliča dôležitých z vedecko-výskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Skalná ostroha Malého Miliča so skalnými stenami a suťami je hniezdiskom dravých vtákov. 5. stupeň ochrany.
Národná prírodná rezervácia
Veľký Milič
Prírodná rezervácia
Malá Izra
Jazero Malá Izra sa nachádza v geografickej oblasti severovýchodného Miliča, katastrálne patrí k územiu obce Slanská Huta. Malá Izra nie je pre turistov natoľko atraktívna ako jazero Izra, avšak svojou unikátnosťou má oveľa väčší význam.
Prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1976 na ochranu zriedkavých prirodzených spoločenstiev slatinno-jelšového lesa Slanských vrchov. Je to močiarny jelšový les nížinného typu v nezvyklej nadmorskej výške okolo 700 m n.m. Rozloha jazera je 0,77 ha, pričom vodná plocha nie je odkrytá, ale nachádza sa v prírodnej priehlbine lesa. Postupným zarastaním sa mení na mokraď, rašelinisko. 5. stupeň ochrany.
Prírodná rezervácia Marocká hoľa
Prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1950 na výmere 64 ha sa nachádza na severozápadných svahoch Miliča v nadmorskej výške od 610 do 806 m n.m. Jej západnú hranicu tvorí rozsiahla pohraničná horská lúka nazývaná Malá Marovka /560 m.n.m./, kde sa nachádza rozcestník s križovatkou trás.
Sú tu chránené vzácne, vyše 130 ročné pralesovité porasty buka s typickým zložením a štruktúrou na andezitoch a andezitových tufoch, dôležitých z vedecko-výskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. 4. stupeň ochrany.
Náučný chodník
Náučný turistický chodník Slanská Huta - Veľký Milič začína pred budovou obecného úradu v Slanskej Hute, pokračuje smerom k chate Kopaská a končí na vrchole Veľkého Miliča. Chodník má dĺžku približne 5 km a 5 stanovíšť, na ktorých nájdete informačné tabule.
Jeho výstavba sa uskutočnila počas XXXII. ročníka Východoslovenského tábora ochrancov prírody v roku 2008. Zúčastnilo sa ho vtedy okolo 300 účastníkov zo 4 krajín. Trasu NCH nájdete na mape Izra /fialová farba/.
Cyklotrasa
Slanec- Nový Salaš- Slanská Huta
Cyklotrasa dĺžky približne 5 km spája cyklomagistrálu Alžbeta zo Slanca cez obec Nový Salaš so Slanskou Hutou, kde potom nadväzuje na cezhraničnú cyklotrasu zo Slanskej Huty cez Izru do maďarského Pusztafalu.
Trasa vedie v plnom rozsahu po asfaltových komunikáciách cez katastrálne územie obcí Slanec, Nový Salaš a Slanská Huta. Nájdete na nej cyklosmerovníky, informačné tabule a altánok na Dejči.
Cezhraničné cyklotrasy
Cezhraničné cyklotrasy majú 3 úseky:
- Slanská Huta -
jazero Izra - štátna hranica - Pusztafalu /10 km/- stabilizovaný kamenistý povrch - asfalt
- Brezina - štátna hranica - Pusztafalu /6,8 km/- stabilizovaný kamenistý povrch
- Byšta - štátna hranica - Fűzérkajata /3,5 km/- stabilizovaný kamenistý povrch
Trasy začali fanúšikom cykloturistiky slúžiť v roku 2013. Napájajú sa na maďarskú sieť cyklotrás. Projekt tak spája ľudí, ale aj regionálne turistické atrakcie a existujúce cyklistické zariadenia.
Chov koní
Ďalšou atrakciou v obci Slanská Huta je chov koní alebo tzv. horsemanship. Venuje sa mu občianske združenie NEO OZ.
Jeho členovia sa s Vami podelia o nezvyčajne zážitky a spoločne s Vami budú hľadať odpovede na otázky týkajúce sa správania koní v ich priodzenom prostredí, dôsledkov neprirodzeneho chovu koní na ich psychický aj fyzický stav, na otázky anatómie a vhodného tréningu, histórie, výživy, starostlivosti a dozviete sa ešte veľa ďalších zaujímavostí zo vzťahu človek a kôň.
Chov muflónov
Atrakciou obce je aj chov muflónov, ktorým sa od roku 2002zaoberá rodina Héžeľova.
Chov začínali s 3 muflónmi, ktoré získali zo ZOO v Kavečanoch. Dnes je ich počet viac ako 50. Muflóniu farmu návštevujú turisti, návštevníci obce, ale aj organizované skupiny, napr. žiaci v rámci školských výletov.
Kontakt:
Mária Héžeľová: 0907 027 906
CIRKEV
Rímskokatolícka farnosť sv. Štefana Uhorského
Slanská Huta je filiálnou obcou farnosti Slanec /do tejto farnosti patria aj obce Nový Salaš, Slančík a Slanské Nové Mesto/.
Farský úrad: