SVINICA
Svinica je stredoveké osídlenie s feudálnym zemepánskym dvorcom, mýtne a poľnohospodárske mestečko s bohatou históriou. Leží na starej obchodnej a poštovej ceste, na ktorej bola kedysi poštová prepriahacia stanica.
Dnes je Svinica súčasťou Gotickej cesty - prvej tematickej turistickej trasy na Slovensku /od roku 1996/. Gotická cesta oboznamuje turistov s najvzácnejšími kultúrno-historickými pamiatkami územia, ktoré vznikli v stredoeurópskom kontexte poväčšine v období rozvoja gotiky. Svinica sa na ňu zaradila vďaka vzácnemu románsko-gotickému kostolíku, ktorý dominuje obci na vyvýšenine nazývanej Na hore. Z jeho mohutnej veže sa ponúka nádherný panoramatický pohľad na Slanské vrchy a Olšavskú dolinu.
Obec a jej bezprostredné okolie však poskytuje aj mnoho ďalších turistických cieľov - Pamätník viťazstva a expozícia vojenskej techniky na Dargove, bývalé kúpele Borda či nádherné lesy Slanských vrchov /časti Mošník a Bogota/, ktoré ponúkajú desiatky kilometrov trás pre peších aj cykloturistov.
Podrobne ich môžete preskúmať na nasledujúcich digitálnych turistických mapách s GPS navigáciou. Skopírujte si ich v počítači do vlastného účtu Google, kde ich môžete upravovať a dopĺňať o vlastné trasy, body záujmu, fotografie a ďalšie užitočné informácie, ktoré vám pomôžu pri plánovaní výletov a orientácii v teréne.
HISTÓRIA
![](https://a04ee126fd.clvaw-cdnwnd.com/4310e06e1d6ae6dfba8a4b8209d2d8f2/200000444-6faef70a8b/svinica%20%282%29.jpg?ph=a04ee126fd)
Osídlenie katastra Svinice je veľmi staré - najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšej doby kamennej /4 500 rokov pred n. l./ a našli sa v lokalite Čontoše. Z toho istého obdobia pochádzajú nálezy kamenného žarnova a úštiepkov, ktoré sa našli v potoku. Početné sú aj nálezy z obdobia neolitu, doby bronzovej i železnej, no najbohatšie pochádzajú zo stredoveku.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1276. Je ňou povolenie, vydané kráľom Ladislavom, ktoré umožňuje Ethuruhovi, synovi Juraja, ponechať časť jeho majetkov svojej žene a dcére. V roku 1293 pripadla väčšina majetkov po Ethuruhovi Petrovi, zvanému Petheuch.
Obec patrila medzi významné ľudnaté sídla, už v roku 1427 mala podľa portálneho súpisu 70 port. V roku 1384, po smrti Jána, syna Petheucha, posledného mužského potomka rodu pripadli majetky korune. Kráľovná ich darovala päťkostolskému biskupovi Valentínovi, ktorý ich v roku 1390 vymenil s kráľom a ten ich následne daroval Mikulášovi z Perina.
Právo mýta získala obec koncom 14. stor. a mala ho ešte aj v druhej polovici 15. stor., kedy sa spomína ako mestečko /oppidum/. Koncom 16. stor. patrila väčšina majetkov obce Jurajovi Homonnaymu a od roku 1601 bola príslušenstvom hradu Trebišov. V 18. stor. ju vlastní gróf Vasa, po ňom Svinicu získavajú zemepanské šľachtické rody Szirmayovcov, Barczaiovcov, gróf Apponyi, predikátor Ištván Lengyel a poľský gróf Klobuszický.
Od grófa Klobuszického kúpili obec slanskí aristokrati Forgáčovci a pričlenili ju ku kaštieľu v Nižnej Kamenici. Im patrili tieto majetky, poľnohospodárska pôda, lesy aj dedina ešte aj v prvej polovici 20. storočia, kedy v južnej časti obce vysadili park a vybudovali kaštieľ, pri potoku postavili mlyn, pílu, hájovňu a domy pre robotníkov a služobníctvo. Poslednou majiteľkou panstva bola grófka Alžbeta Waldbott-Forgáčová. V rámci pozemkovej reformy počas 1. Československej republiky došlo k vyvlastneniu časti zemepánskej pôdy.
Zrejme z dôvodu strategickej polohy tu bola už v 18. stor. poštová stanica a papiereň. Obyvatelia sa živili prevažne poľnohospodárstvom, obživu poskytovala aj ťažba dreva a remeselná výroba. Výhodná poloha na obchodnej ceste smerom na Zemplín umožňovala výmenu prebytkov poľnohospodárskych a remeselných produktov. Z histórie sú známi svinickí košikári a prútkari.
1. a 2. sv. vojna poznamenali obec stratami na ľudských životoch aj majetku. Počas bitky o Dargovský priesmyk bola väčšina obyvateľov evakuovaná, no aj tak pri prechode frontu a po ňom zahynulo 15 obyvateľov. Časť chotára obce bola zamínovaná a obec ostreľovaná.
![](https://a04ee126fd.clvaw-cdnwnd.com/4310e06e1d6ae6dfba8a4b8209d2d8f2/200000450-0150a024d1/31012007381%20%282%29.jpg?ph=a04ee126fd)
K pôvodnému slovanskému obyvateľstvu pribudli - najmä v období tatárskeho vpádu - Maďari. Neskôr sem v rámci kolonizačných vĺn prišli Valasi a Rusíni, v 18. stor. priviedol gróf Klobušický na majetok Poliakov, no kontinuita slovanského živlu tu nikdy nebola prerušená. V rokoch 1938-1945 bola obec pohraničnou slovenskou obcou.
V povojnovom období bolo súkromné roľnícke poľnohospodárstvo socializované. Celoobecné jednotné roľnícke družstvo bolo založené v roku 1958. V ňom našla zamestnanie väčšina obyvateľov, ďalšia časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva neskôr našla prácu v Košiciach. JRD sa zameriavalo na pestovanie obilovín a strukovín a na chov dobytka, prasiat a oviec. V 8O-tych rokoch bol miestny hospodársky dvor začlenený do JRD Budovateľ Bidovce. V tom čase boli vybudované autoopravárenské dielne a budovy pre pridruženú výrobu, v ktorej sa vyrábali škvarobetónové tvárnice.
Názov obce sa odvodzuje od staroslovanského apelatívu svinbja. Predpokladá sa, že pôvodný názov mohol byť Svinia alebo Svinná a k zmene došlo v dôsledku pomaďarčenia, niekedy na prelome 12.-13. storočia, po príchode zemepána maďarského pôvodu. Podľa historikov osada svojím názvom naznačuje, že jej obyvatelia boli chovateľmi ošípaných. Hypotézu podporuje bohatstvo okolitých dubových lesov bohatých na žaluď, potrebný na extenzívny chov ošípaných.
![](https://a04ee126fd.clvaw-cdnwnd.com/4310e06e1d6ae6dfba8a4b8209d2d8f2/200000451-4bbf14cd37/svinica5%20%282%29.jpg?ph=a04ee126fd)
Hrádok Várhegy
Na kopci Várhegy juhovýchodne od obce Svinica sa nachádzal feudálny strážny hrad, ktorý strážil vstup do Olšavskej doliny cez Dargovský priesmyk.
Opevnený areál hradu mal oválny pôdorys s rozmermi 50 x 28 m. Pod jeho múrmi bola vyhĺbená 4-5 m hlboká priekopa. Prístupová cesta do hradu, široká 4-5 m, viedla miernejšou severnou stranou, mostom cez priekopu k 5 m širokej bráne osadenej z východu. Obranná okrúhla veža bola situovaná do severného nádvoria, v južnej časti sú pozostatky muriva po palácovej stavbe o rozmeroch 12 x 8 m. Hrad zanikol niekedy v 14.- 15. storočí.
Bitka pod Blatným vrchom
Bitka
sa odohrala 26. októbra 1672 počas stavovských vojen. Kurucké vojsko sa tu
stretlo s labancami, ktorí po zrade svojich veliteľov bitku prehrali. Na
poli pod horou ostalo vyše 1000 mŕtvych, ktorých údajne nemal kto pochovať. Na nasledujúce
leto sa pole belelo kosťami - preto sa miestna časť nazýva Čontoše /kosťové
pole/.
![](https://a04ee126fd.clvaw-cdnwnd.com/4310e06e1d6ae6dfba8a4b8209d2d8f2/200000445-6d8ca6e879/svinica26.jpg?ph=a04ee126fd)
Kaštieľ
Existencia kaštieľa vo Svinici je doložená zmienkou v Maďarskom zemepisnom slovníku z roku 1851. Stál v parku, vľavo od cesty pri vchode do obce od Košíc. Naposledy slúžil rodine grófa Alexandra Forgáča, po ňom jeho dcére - grófke Alžbete Forgáč-Waldbottovej.
![](https://a04ee126fd.clvaw-cdnwnd.com/4310e06e1d6ae6dfba8a4b8209d2d8f2/200000443-c095bc190d/svinica9%20%283%29.jpg?ph=a04ee126fd)
Románsko-gotický kostol
Vyvýšenina Na hore bola obývaná už v 11. storočí. Vznik kostola sa datuje do polovice 12. storočia, kedy bola vybudovaná románska časť stavby - loď s pôvodnou polkruhovou svätyňou. Po jeho severozápadnej strane sa v 13. - 15. storočí rozkladala pôvodna dedina s feudálnym panským dvorcom.
Kostol bol neskôr prestavaný a zväčšený, loď bola predĺžená, veža nadstavaná o 3 poschodia a upravená na obranné účely. V 16. stor. pribudla na severozápadnej strane kaplnka alebo sakristia. V obecnej kronike sa nachádza záznam odvolávajúci sa na ústne tradované podanie o tom, že veža bola kedysi vyššia, no jej horná časť sa zrútila. Z jej kameňa údajne vybudovali kamenný múr okolo kostola. Ku kostolu vraj kedysi viedla krížová cesta a pod kostol do podzemnej krypty, kde boli pochovaní pôvodní zemepáni obce, viedlo 10 schodov.
V kostolnej veži bol pôvodne umiestnený zvon zo 17. stor., ktorý bol vo zvonovine údajne zlatený. Počas opravy kostola v roku 1913 bol pretavený v Gönczi, kde z neho boli odliate 2 nové zvony. Menší bol skonfiškovaný počas 1. sv. vojny na vojenské účely. Zvony boli umiestnené vo zvonici vo farskej záhrade a po výstavbe nového kostola prenesené do jeho veže.
![](https://a04ee126fd.clvaw-cdnwnd.com/4310e06e1d6ae6dfba8a4b8209d2d8f2/200000448-adb99aeb4f/31012007377%20%283%29.jpg?ph=a04ee126fd)
Pôvodne bol pravdepodobne celý interiér kostola pokrytý nástennými maľbami, tie však boli v období reformácie pretreté bielou farbou. V roku 1913 bola pri oprave kostola a archeologickom výskume odkrytá a zreštaurovaná východná stena. Maľby pochádzajúce zo 14. stor. boli reštaurované v rokoch 1992-93. Obnova sa realizovala aj v roku 2012. Odkryté fragmenty malieb boli súčasťou komplexnej figurálnej kompozície s námetom Posledného súdu.
Keďže po oprave v roku 1913 nastalo obdobie dvoch svetových vojen, kostol počas nasledujúcich 40-tich rokov opravovaný nebol. V polovici 20. stor. už bol v takom zlom stavebno-technickom stave, že sa stal životu nebezpečným a jeho užívanie zakázané. Od toho času už náboženským účelom neslúži, aj keď neskôr, v rokoch 1970-76, bol komplexne obnovený.
V súčasnosti je v kostole umiestnená expozícia dejín obce Svinica, dokumentácia z obnovy kostola a z archeologického výskumu v lokalite Na hore.
![](https://a04ee126fd.clvaw-cdnwnd.com/4310e06e1d6ae6dfba8a4b8209d2d8f2/200000456-e699be7943/31012007373%20%283%29.jpg?ph=a04ee126fd)
![](https://a04ee126fd.clvaw-cdnwnd.com/4310e06e1d6ae6dfba8a4b8209d2d8f2/200000449-44540454d7/31012007375%20%282%29.jpg?ph=a04ee126fd)
Od roku 1991 sa v ňom každoročne organizujú Dní európskeho kultúrneho dedičstva. V programe sú koncerty, prehliadky chrámových zborov, spevokolov a skupín, výstavy, prednášky doplnené duchovným slovom kňazov miestnych cirkví. Kostol je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou.
Neďaleko kostola je fara Reformovanej kresťanskej cirkvi, kde môžete požiadať o vstup do kostola.
Referencie:
![](https://a04ee126fd.clvaw-cdnwnd.com/4310e06e1d6ae6dfba8a4b8209d2d8f2/200000446-a655ea753a/svinica20%20%282%29.jpg?ph=a04ee126fd)
Zvonica a ľudová architektúra
Zvonica stojí v centre starej obce pri potoku a bola postavená začiatkom 20. storočia, zrejme na mieste starej zvonice. Keďže v tej dobe ešte ani jeden z kostolov pri hlavnej ceste nestál, a na kopec bolo ďaleko, obyvatelia sa rozhodli pre toto riešenie.
Požiarna zbrojnica stála povyše zvonice, na pravej strane proti prúdu potoka. Prízemná budova mala strážnu vežičku, z ktorej v letnom období hliadkovali hasiči, najmä v čase žatvy. V 60-tych rokoch bola v časti budovy zriadená kancelária miestneho národného výboru.
Zo staršej architektúry sú v obci zachované obytné dvoj a troj-priestorové rodinné domy obdĺžníkového pôdorysu s loggiou /gankom a fiľarom/ prikryté sedlovou strešnou konštrukciou s pálenou škridlou. Murivo je kamenné, pôvodne bývalo aj valkové /hlinené nepálené tehly/, v dávnejších dobách drevené s hlinou vymazanými medzerami. Fasáda je členená, okolo okien sú naznačené ozdobné ostenia.
Súčasťou dvora je ojedinele zachované hospodárske príslušenstvo /stodola, sýpka/. Medzi najstaršie - so značne zachovanými architektonickými prvkami a pôvodným štýlom - patria domy č. 18, 22, 82, 87, 89 a 115.
Geotermálne vrty
Tri prieskumné vrty so 143-stupňovou vodou sa nachádzajú na rozhraní štyroch obcí /Bidovce, Svinica, Ďurkov, Olšovany/. Jedna z najpriaznivejších geotermálnych zón na Slovensku už roky čaká na využitie v energetike a cestovnom ruchu.
Už v rokoch 1968 až 1971 sa v týchto miestach uskutočnili prieskumné vrty za účelom vyhľadávania ložísk ropy. Namiesto nej však narazili na výdatný rezervoár geotermálnych vôd.
Na jeho dôkladnejší prieskum sa čakalo až do rokov 1998-99, kedy vrty GTD - 1 až 3 s hĺbkou 3151 - 3252 m potvrdili očakávania. Podľa doterajších výsledkov sa rezervoár nachádza v hĺbke 2000 - 3 500 m pod zemou. Hydrodynamické skúšky vyhodnotili výdatnosť vrtov na 3000 - 3900 litrov na minútu. Jej teplota na ústí vrtov bola 123 - 129 °C. V hĺbke 3000 m dosahovala 143 °C. Geotermálna energia by mala v budúcnosti slúžiť na vykurovanie domácností v Košiciach.
![](https://a04ee126fd.clvaw-cdnwnd.com/4310e06e1d6ae6dfba8a4b8209d2d8f2/200000447-8f222901ca/WP_003879%20%282000x1125%29%20%282%29.jpg?ph=a04ee126fd)
Problematická sa javí agresivita vody vo vzťahu ku kovovým armatúram, pretože hodnota jej mineralizácie je 25-32 gramov na liter. Vysoké zastúpenie tu má sodík a chlór. Z tohoto dôvodu využitie vrtov vyžaduje technológiu, pri ktorej by voda z hĺbinného vrtu odovzdávala svoje teplo vode určenej na priame vykurovanie. Vysoká mineralizácia neumožňuje ani vypúšťanie vody z vrtu do povrchových tokov. Preto by po schladení na 35 °C musela byť pod tlakom vháňaná späť do podzemia. Výmenníkové stanice tepla sú plánované v obciach Olšovany, Ďurkov a Bidovce, prečerpávajúca stanica v Olšovanoch má odovzdávať teplo na priame vykurovanie. Pri optimálnom využití by z týchto vrtov mohlo mesto Košice pokryť až 40 percent svojich nárokov na teplo.
V katastri obce Bidovce je vyprojektovaný rozsiahly aquapark, ktorý by mohol významne podporiť rozvoj cestovného ruchu v regióne.
CIRKEV
Rímskokatolícka farnosť
Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
Rímskokatolícka farnosť Svinica nemá dlhú históriu. Bola založená v roku 1940 počas 2. sv. vojny. Svinica pôvodne patrila do Rímskokatolíckej farnosti Ruskov. Keďže po Viedenskej arbitráži vznikli nové hranice medzi Maďarskom a Slovenskom, farnosť Ruskov bola pričlenená do Maďarska a Svinica patrila k samostatnému Slovensku, bola jeho hraničnou obcou.
Do farnosti Svinica patria filiálky Bidovce, Nižná Kamenica, Vyšná Kamenica, Košický Klečenov a osada Borda.
Zoznam kňazov pôsobiacich vo farnosti Svinica:
Štefan Bečaver 1939 - cap. loc.
Štefan Bečaver 1940 - 1945
Ernest Perháč 1945 - 1952
Jozef Mríz 1952 - 1955
Štefan Klasovský 1955 - 1976
Vojtech Juhás 1976 - 1994
Pavol Bačišin 1997 - 2013
Matej Babčák 2013 - 2018
Ján Stanko 2018 -
Farský úrad:
Svinica 141
055 696 52 02
svinica@rimkat.sk
Správca farnosti:
Mgr. Ján Stanko, administrátor
Farský kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
Bol vybudovaný veriacimi v roku 1923 na podnet kaplána Róberta Arányiho Aulehlu, svinického rodáka, s podporou košického kanonika Konráda Lajosa. Pozemok na výstavbu kostola darovala grófka Alžbeta Waldbott von Bassenheim, Forgách von Ghymes und Gács.
Cirkevní kurátori Juraj Zajac a Jozef Boritaš venovali výstavbe kostola svoj čas a úsilie a tak z darov a zbierok bol kostol vybudovaný v priebehu 1 roka. S jeho výstavbou začal Andrej Rošatko v Deň Božieho Srdca a v tom istom roku, 14. októbra 1923, ho slávnostne vysvätil biskup Colbrie - Fischer. Finančná hodnota kostola bola vyčíslená na 250 000 Kčs.
Kamenná stavba v pseudohistorickom slohu mala pôvodne tehlovú dekoráciu, neskôr jej dali charakteristické znaky prvky neogotiky a moderny. Jednoloďový priestor má polygonálny uzáver presbytéria a loď je zaklenutá korýtkovou klenbou. Vstávaná veža mala pôvodne drevenú striešku, v roku 1969, v priebehu generálnej opravy kostola bola nahradená dnešnou. Nový 530 kg zvon bol vyrobený v Nemecku a do veže ho inštalovali v roku 1973.
Pôvodne bol v kostole oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, vľavo bočný oltár Márie Lurdskej darovaný Róbertom Nejedlým. V jeho spodnej časti bol každoročne pred Veľkou nocou inštalovaný Boží hrob. Oproti tomuto oltáru na druhej strane bola kazateľnica s vchodom zo sakristie rozšírenej v roku 1954. Na chóre je organ. Na stenách klenby a v jej oblúku sa nachádzajú nástenné maľby.
Reformovaný cirkevný zbor Svinica
Farský úrad:
Svinica 52
Marianna Sláviková, duchovná
0907 581 501
Marek Molnár, kurátor
0903 626 927
marek.m.molnar.98@facebook.com
Ondavsko-hornádsky seniorát RKCS
![](https://a04ee126fd.clvaw-cdnwnd.com/4310e06e1d6ae6dfba8a4b8209d2d8f2/200000453-983f69937e/e-img-40%20%282%29.jpg?ph=a04ee126fd)
Stará fara a nový kostol reformovanej cirkvi
Farská budova stála v miestach dnešnej novej fary a kostola. Bola to jednopodlažná budova s 2 miestnosťami, komorou a predsieňou. Pokrytá bola šindľom.
Škola je zachovaná dodnes, no nie je využívaná. Je to jednopodlažná obdĺžníková stavba z kameňa, krytá škridlou, pôvodne šindľom. Od roku 1954, kedy bol románsko-gotický kostol uzatvorený pre zlý stavebno-technický stav, slúžila veriacim ako modlitebňa. V školskej budove bola 1 trieda, druhá veľká miestnosť služila ako byt učiteľa. Príslušenstvom budovy bola kuchyňa, komora a predsieň. Na opravu kalvínskej školy darovala v roku 1896 pri príležitosti 1000 rokov Uhorska 200 zlatých grófka Forgáčová.
Nový kostol reformovanej cirkvi bol vybudovaný v rokoch 1990-98 v nádhernej polohe, situovaný pod kopcom, na ktorom stojí románsko-gotický kostol. Je súčasťou komplexu s farskou budovou a podkrovnou ubytovňou pre misie.
Svinický cirkevný zbor využíva okrem nového aj starý románsko-gotický kostol z 12. stor., kde sa konajú pamätné a ekumenické bohoslužby.
Evanjelický a. v. farský úrad
Cirkev je filiálnou cirkvou evanjelického cirkevného zboru vo Vyšnej Kamenici.
Farský úrad:
Vyšná Kamenica 41
0905 744 937
kamenica@ecav.sk
ThDr. PaedDr. Ján Hruška, PhD., zborový farár-senior
Ing. Ladislav Mičko, zborový dozorca
www.vysnakamenica.ecav.sk
![](https://a04ee126fd.clvaw-cdnwnd.com/4310e06e1d6ae6dfba8a4b8209d2d8f2/200000454-b0b4bb1ab9/e-img-35%20%282%29.jpg?ph=a04ee126fd)
Evanjelický kostol a. v.
Evanjelickí veriaci oddávna túžili mať v obci svoj chrám. Podarilo sa to v roku 1929 vďaka štedrej finančnej podpore Jána Vancáka, tunajšieho obyvateľa, ktorý žil roky v Amerike. Stavbu podporili zbierkou aj členovia Luteránskej synody v USA a svinickí veriaci.
V tom čase došlo pod vplyvom Jána Vancáka k prechodu veriacich do americkej synodálnej cirkvi, pričom nastali spory o konaní bohoslužieb v chráme. Doterajší verní evanjelici mali povolené od reformovanej cirkvi vlastné bohoslužby v reformovanom kostole a od cirkevnej vrchnosti vo vlastných domácnostiach. Vlastnícky však bol kostol v prospech svinických evanjelikov vysporiadaný až za pôsobenia pána farára Samuela Velebného v roku 1968.
V roku 1957 bola vykonaná oprava kostola s odvodnením muriva, ďalšia v roku 1968. Vysviacka biskupským administrátorom Jurajom Lukáčom, liptovským seniorom, sa konala21. septembra 1968. Nasledujúca vysviacka sa uskutočnila po obnove kostola v roku 1979 a vykonal ju biskup Východného dištriktu Július Filo st. a senior Košického seniorátu Adolf Kevický. Generálna oprava kostola bola zrealizovaná v rokoch 1998-99.
![](https://a04ee126fd.clvaw-cdnwnd.com/4310e06e1d6ae6dfba8a4b8209d2d8f2/200000455-cd0dace047/e-img-36%20%282%29.jpg?ph=a04ee126fd)
Stavba je vytvorená v historizujúcom novorománskom a novoklasicistickom štýle. Sieňový priestor má rovný strop, ktorý je uzatvorený polkruhovým uzáverom.