Viaceré pramene uvádzajú osídlenie tejto lokality už v mladšej dobe kamennej /neolit/. Na katastrálnom území obce Veľaty však doposiaľ nebol uskutočnený systematický archeologický výskum.

Vo Varadínskom registri z roku 1220 možno nájsť prvú písomnú zmienku o obci, ktorá sa tam uvádza pod názvom Villa Velchea. Pôvodný názov Velchea sa v priebehu historického vývoja menil na Velethe /1417/, Welatin /1786/, Veľaty a Velatin /1720/. Súčasný názov sa používa nepretržite od roku 1927.

V druhej polovici 16. stor. /1558/ sa ako majiteľ obce uvádza Michal Perényi, ale o desaťročie neskôr /1568/ už Imrich Leökös. V sčítacom súpise z roku 1598 patrila rozhodujúca časť majetkov v obci Mikulášovi Bornemiszovi.

Tragické následky mal pre obec vpád vojenského oddielu krymských Tatárov v roku 1566, ktorí vtedy spustošili jej prevažnú časť. Pred nemilosrdnými Tatármi obyvatelia ušli a mnohí sa už do spustošenej obce nevrátili.

V roku 1663 na Veľaty doľahli následky morovej epidémie. Z tejto tragédie a z následkov protihabsburských povstaní sa obec spamätávala len veľmi ťažko. Na prelome 17. a 18. stor. boli Veľaty celkom vyľudnené.

Neobývané zostali pravdepodobne až do roku 1712, keď začalo ich postupné dosídľovanie. V roku 1714, keď obec dostal do zálohy Márton Kosovich, mala 5 obývaných a 7 opustených usadlostí /port/.

V 18. stor. rozvoj obce významne ovplyvnila slovenská a ruthénska kolonizácia, v dôsledku čoho sa do opustených usadlostí stredného Zemplína sťahovalo obyvateľstvo zo severovýchodných častí Uhorska /Slovenska/. Ruthénske obyvateľstvo bolo prevažne gréckokatolíckeho vierovyznania. Na postupný rozvoj obce poukazujú aj dostupné demografické údaje z roku 1787. Podľa nich tvorilo vtedajší Velatín už 54 domov a 418 obyvateľov.

V polovici 18. stor. /1748/ získal Veľaty do zálohy Ján Okolicsányi a neskôr sa stala majetkom rodiny Almássyovcov, ktorá mala honosné sídlo v Hraňskom kaštieli. Od Almássyovcov kúpil majetky vo Veľatoch gróf Csáky, ktorý dal v obci postaviť dnes už nejestvujúci kaštieľ. Historické pramene uvádzajú, že majetky, ktoré vo Veľatoch vlastnila rodina Csakyovcov prešli do držby rodiny Szapáryovcov a prostredníctvom Etely Szapáryovej na Andrássyovcov.

Ani Veľaty neobišla cholerová epidémia v roku 1831, ktorá bola jedným z podnetov k revolte poddaných počas Východoslovenského roľníckeho povstania.

Na prelome 19. a 20 stor. mal najväčší majetkový podiel v obci gróf Alexander Andrássy. Veľaty boli v tom čase slovenskou obcou, žilo v nej v 120 domoch 788 obyvateľov, väčšinou gréckokatolíckeho vierovyznania.

Spolu s veľkostatkom patril Andrássyovcom aj kaštieľ, ktorý dali architektonicky dotvoriť a zveľadiť. Kaštieľ však roku 1928 vyhorel a nebol už nikdy obnovený. Rozsiahly park so starými a vzácnymi drevinami značne utrpel v priebehu 2. sv. vojny a postupne schátral. Aspoň čiastočne ho dnes nahradil park v strede obce.

Začiatkom 20. stor. bolo vo Veľatoch aj úverové družstvo. Zamestnanie obyvateľstva sa ani po vzniku ČSR nezmenilo. Zostali poľnohospodárskou obcou, časť obyvateľov nachádzala pracovné príležitosti na železnici.

Po Viedenskej arbitráži boli Veľaty obsadené ako pohraničná obec horthyovským Maďarskom. Občania sa obracali na úrady s petíciami a žiadali návrat obce späť do vznikajúcej Slovenskej republiky, čo sa 14. marca 1939 splnilo.

Pri prechode frontu počas 2. sv. vojny utrpela obec značné materiálne škody, pretože sa nachádzala pri hlavnej cestnej komunikácii a na železničnej trati. Veľaty boli známe silnou občianskou i komunistickou zložkou antifašistického odboja, s ktorou spolupracovali aj niektorí príslušníci tamojšej finančnej stráže. 70 občania aktívne bojovali v zahraničnej československej armáde, najmä v 1. čs. armádnom zbore. Mnohí padli a mnohí sa vrátili s trvalými následkami po zraneniach.

www.velaty.sk 

V rímskokatolíckom kostola Mena Panny Márie sa oproti vchodu do sakristie nachádza svetlá mramorová doska, na ktorej je erb rodu Andrássyovcov s menom Aladár. 

Prvorodený syn svojich rodičov, Aladár Jozef Mária, sa narodil vo Veľatoch 2. októbra 1890 a 11. októbra ho pokrstil kňaz zámku Michal Martón. Meno dostal po starom otcovi, grófovi Aladárovi Andrássym, ktorý bol členom Hornej komory Uhorského snemu a držiteľom Rádu zlatého rúna. 

Obaja rodičia boli rímskokatolíci. Otec gróf Alexander Andrássy /Bratislava 1863 - Budapešť 1946/ a matka grófka Marietta-Mária Angelika Esterházy de Galántha /Bratislava 1870 - Budapešť 1962/ sa zosobášili v Bratislave v roku 1889. Za krstných rodičov svojho dieťaťa si vybrali členov rodiny. Krstným otcom bol gróf Aladár Andrássy a krstnou mamou grófka Alexandrina Rossi.

Manželia sa z prvorodeného syna tešili necelých 5 rokov. Na začiatku roku 1895 Aladár ochorel na črevné problémy a 27. februára 1895 zomrel. Pochovali ho v presbytériu veľatského kostola, kde na podlahu osadili dosku a biely mramorový krížik /dnes je umiestnený z vonkajšej strany kostola/.

Gróf a grófka Andrássyovci sa vo Veľatoch zdržiavali radi - mali tu pohodlné sídlo, kúpele /Slaná studňa/ i poľovnícky revír. V tom období už vo Veľatoch fungovala poštová stanica /od 1794/ aj železničná trať /od 1871/, ktorá spájala Michaľany s mestom Humenné, kde mala grófska rodina ďalšie majetky. 

Zásluhu na výstavbe trate mal aj Aladárov starý otec, ktorý sa snažil napĺňať rodové heslo Andrássyovcov: Fidelitate et fortitudine - Vernosťou a chrabrosťou. Svedčia o tom mnohé aktivity, ktoré vykonával ako zemplínsky župan /1867 -1872/, člen predsedníctva Maďarskej všeobecnej úverovej banky alebo člen konzorcia Uhorskej severovýchodnej železnice.

Alexandrovi a Mariette sa vo Veľatoch narodil aj druhý syn Imrich Jozef Mária /Veľaty 1891 - Virginia, USA 1985/ a pokrstil ho, podobne ako Aladára, zámocký kňaz. Krstnými rodičmi boli maďarský šľachtic Imre Esterházy a Aladár Andrássy, ktorého zastupovala manželka, barónka Leontina Wenckheim.

Tretí syn Michal Jozef Mária /Veľaty 1893 - Ontario, Kanada 1990/ bol rovnako pokrstený Michalom Martónom a krstnými rodičmi boli gróf Michal Esterházy a grófka Antónia Esterházy /pravdepodobne súrodenci grófky Marietty/. 

Manželia sa po troch chlapcoch tešili aj z dievčatka, ktoré sa im narodilo tiež vo Veľatoch a dali mu meno Margita /Veľaty 1902 -Budapešť 1984/.

Veľatská rodina Andrássy pochádzala z betliarskej /rožňavskej/ vetvy rodu a v minulosti sa výrazne pričinila o zveľadenie a zviditeľnenie obce. 

Dnes sú jediným pamätníkom tejto vplyvnej šľachtickej rodiny vo Veľatoch fotografie, mramorový kríž a tabuľa z náhrobku malého Aladára.

Všetci potomkovia členov rodiny narodených vo Veľatoch žijú v zahraničí. V auguste 2010 navštívila kostol vo Veľatoch pravnučka Júliusa Andrássyho Zita Borbála Pallavicini s manželom Robinom. V roku 2015 zavítali do Veľat priami potomkovia Alexandra Andrássyho. 

K ďalším prírodným pozoruhodnostiam obce patrí prameň termálnej vody, ktorý miestni obyvatelia už oddávna nazývali Slaná studňa. Nachádza na juhozápadnom okraji obce asi 100 m od železničnej trate.

Z odbornej literatúry sa dozvedáme, že ide o slanú zásaditú jódovú vodu. Výdatnosť prameňa nebola zatiaľ podrobnejšie preskúmaná.  

Pri prameni fungovali koncom 19. stor. miestne kúpele na liečenie štítnej žľazy, katarov horných dýchacích ciest a vnútorných, najmä zažívacích chorôb. Kúpele schátrali, keď gróf Alexander Andrássy obmedzil vstup občanov do parku. Park bol totiž jeho vlastníctvom a niektoré pramene uvádzajú, že dal prevažnú časť kúpeľov zbúrať. Zostávajúca časť bola zničená v 2. sv. vojne. Ľudia si však napriek zákazu grófa odnášali vodu domov a užívali ju pri rôznych neduhoch ako diétnu minerálku.

V roku 2014 bola táto prírodná a historická pamiatka obnovená a sprístupnená verjnosti. Pôvodný prameň, známy ako "grófska slaná studňa", bol vyčistený a na prameň bola osadená ručná pumpa, takže každý návštevník sa teraz môže napiť chutnej minerálnej vody.  V areáli je nový prístupový chodník, prístrešok s možnosťou posedenia a drevené mólo nad voľne vytekajúcou vodou. Slaná voda dnes slúži ako miesto na oddych, turistiku, posedenie pri ohni a spomienky na zašlé časy.

Gréckokatolícká farnosť 

Narodenia Presvätej Bohorodičky

Prvé záznamy o gréckokatolíckej farnosti a chráme pochádzajú z roku 1692. Počet gréckokatolíkov vo farnosti ovplyvnilo sťahovanie katolíkov východného obradu v polovici 18. stor. V roku 1741 už mala farnosť svoje filiálky. Presnejšie záznamy o farnosti pochádzajú z roku 1805. Od roku 1814 bol pravidelne vydávaný schematizmus Mukačevskej eparchie so sídlom v Užhorode. Z tohto dokumentu sa už dozvedáme informácie o počte veriacich vo farnosti.

Gréckokatolícka komunita bola až do polovice 20. stor. najpočetnejšou skupinou veriacich v obci. Historicko-spoločenské okolonosti ako aj cirkevný vývoj mali dopad na počet aktívnych veriacich. K najvážnejším zásahom patril tzv. Prešovský sobor a následné "zrušenie" gréckokatolíckej cirkvi v rokoch 1950-68. Vo farnosti v tom čase pôsobili pravoslávni farári. Komunita bola rozčesnutá a časť veriacich sa v tomto období zúčasňovala na rímskokatolíckych obradoch.

Po roku 1968 sa síce veriaci mohli vrátiť ku gréckokatolíckemu obradu, no až do roku 1989 sa k praktizovaniu viery pristupovalo opatrne a rozpačito. 

V roku 1990 sa pri sčítaní ľudu ku gréckokatolíckemu vyznaniu otvorene prihlásilo 274 obyvateľov. V roku 2000 to bolo 292 obyvateľov, čo predstavovalo 35,1% počtu obyvateľov obce.

V súčasnosti patrí farnosť Veľaty do Gréckokatolíckej Košickej eparchie. Má dve filiálky - Luhyňu a Hrčeľ. V Luhyni bol v roku 1948 postavený chrám Uspenia Presvätej Bohorodičky. V Hrčeli bol chrám Matky Ustavičnej Pomoci postavený v roku 1969 a je v spoločnom užívaní s rímskokatolíkmi.

Farský úrad:

Poštová 89/12, 076 15 Veľaty
056 670 05 91
0904 604 549
velaty@grkatke.sk
Protopresbyterát Trebišov
Duchovná správa:
o. PaedDr. ThLic. Ivan Molčányi, farár

www: Farnosť Veľaty 

Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky

Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza na vŕšku v juhozápadnej časti obce a bol postavený v roku 1802. 

K pozoruhodnostiam farského chrámu patrí výzdoba interiéru. Strop chrámu tvorí krížová klenba z dosák, na ktorých je pripevnené plátno. Na plátne sú namaľované veľkorozmerné obrazy a menšie medailóny. 

Dominantu interiéru však tvorí ikonostas umiestnený v chráme v roku 1934. Vytvoril ho rezbár Anton Helfer, ktorý vo Veľatoch prežil aj časť svojho života. Ikonostas bol v roku 2005 zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok.

Rímskokatolícka farnosť 

sv. Michala, archanjela

Veľaty patrili a dodnes patria k Farnosti sv. Michala, archanjela v Lastovciach.

Počet obyvateľov obce, ktorí sa hlásili k rímskokatolíckemu vierovyznaniu neustále narastal. V roku 2001 to bolo 468 obyvateľov.

Farský úrad:

076 14 Lastovce 83

056 670 23 50
pecokap@gmail.com
Kňazi vo farnosti:
Mgr. Peter Šoltis, administrátor

Farnosť patrí do dekanátu Trebišov Košickej arcidiecézy

Kostol Mena Panny Márie 

Dokumenty potvrdzujú existenciu kostola vo Veľatoch na tomto mieste už v roku 1620. 

V roku 1700 v ňom pôsobili evanjelickí reformovaní kazatelia. V roku 1718 začal slúžiť rímskokatolíkom av roku 1760 bol opravovaný. 

V roku 1867 kostol vyhorel. Vďaka podpore a žiadosti grófa Andrássyho o finančnú pomoc ministerstva v Budíne sa 11. septembra 1870 konala posviacka obnoveného kostola. 

Z kroniky farnosti Lastovce vieme, že v roku 1958 bola vykonaná generálna oprava kostola vo Veľatoch. Jeho súčasná podoba však pochádza z roku 1984, kedy bol opravovaný v dvoch etapách a došlo pritom k výrazným zmenám. Bol urobený veľký zásah do interiéru kostola bez uplatnenia citlivého prístupu. Najväčším zásahom bolo odstránenie oltára a zamurovanie bočného vchodu. Z pôvodného oltára bol obraz Panny Márie premiestnený nad dvere sakristie. 

Dominantou kostola sa stal rodinný kríž Břetislava Kafku z Červeného Kostelca. Centrom svätyne je pevný kamenný oltár. Pôvodne sa tam nachádzala hrobka Aladára, syna grófa Andrássyho. 

V súčasnosti je na stene pred bohostánkom pamätná tabuľa s menom Aladára Andrássyho 1890-1895 s rodinným erbom. Kríž, ktorý stál nad hrobkou, je umiestnený z vonkajšej strany kostola.

Hlavný vchod do kostola bol v minulosti určený pre šľachtickú rodinu Andrássyovcov, čo súviselo s prístupom z ich sídla - kaštieľa zo západnej strany, ale aj s tým, že boli donátormi kostola. Ostatní veriaci vchádzali do kostola z južnej strany, kde boli dvojkrídlové dvere, ktoré však po rekonštrukcii zamurovali.

V priestore zamurovaného bočného vchodu je socha Sedembolestnej Panny Márie. Pôvodný chór bol rozšírený. Vo veži kostola sú umiestnené dva funkčné zvony. Prežili rekvirácie prvej i druhej svetovej vojny. Malý zvon z roku 1900 je druhým najstarším zachovaným zvonom v regióne.

Veľké úpravy sa vykonali aj v okolí kostola. Z južnej strany bola vytvorená skalka. Na východnej strane areálu bola vybudovaná jaskyňa so sochou Lurdskej Panny Márie a svätej Bernadety.