SLANEC

.

.

.

.

.





Posledný majiteľ panstva Slanec z dynastie Forgáchovcov, gróf Štefan Forgách, až do svojej smrti žil v Slanci, staral sa o jeho rozvoj a bol pochovaný pri Loveckom zámočku na Kerékhegy - Okrúhlom vrchu nad Slančíkom. Jeho hrobka však bola viackrát vyrabovaná, kosti rozvláčené po lese a Lovecký zámoček zrovnaný so zemou...

Najcennejšou kultúrno-historickou pamiatkou Slanca je národná kultúrna pamiatka hrad Slanec, ktorý sa týči na neprehliadnuteľnom kopci vysoko nad obcou. Jeho história začína niekedy po roku 1270 a je spojená s mnohými významnými udalosťami našich dejín. Keď hrad stratil svoju vojenskú funkciu, prestal byť majiteľmi využívaný a postupne chátral. Vďaka iniciatíve obce Slanec a skupine obetavých nadšencov z občianskeho združenia Zachráňme hrad Slanec, ktorí už niekoľko rokov pracujú na jeho záchrane a postupne hrad sprístupňujú verejnosti, sa hradný vrch stáva čoraz častejším cieľom turistov. Okrem vzrušujúcej histórie ponúka aj nádherné pohľady na okolitú krajinu.

V obci stojí za pozornosť aj čiastočne zachovaný historický park zapísaný v zozname nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok SR. Stál v ňom kaštieľ Forgáchovcov, ktorý bol zbúraný po 2. svetovej vojne...

Ďalšie turistické zaujímavosti Slanca a okolia a desiatky kilometrov trás pre peších aj cykloturistov môžete podrobnejšie preskúmať na nasledujúcich digitálnych turistických mapách s GPS navigáciou. Skopírujte si ich v počítači do vlastného účtu Google, kde ich môžete upravovať a dopĺňať o vlastné trasy, body záujmu, fotografie a ďalšie užitočné informácie, ktoré vám pomôžu pri plánovaní výletov a orientácii v teréne. GPS navigácia funguje v mobilných zariadeniach prostredníctvom bezplatnej aplikácie Google My Maps pre Android alebo Google Maps - Transit & Food pre iPad a iPhone.





EKOMÚZEUM HORNÁD MILIČ
MAĽOVANÁ MAPA

HISTÓRIA


V okolí obce Slanec už od nepamäti hraničili dva veľké majetky, a to veľkostatok rodu Forgáchovcov a veľkostatok rodu Károlyiovcov. Rod Forgáchovcov sa stal majiteľom tohto panstva spolu so Slaneckým hradom v roku 1589 ženbou a darom od panovníka Rudolfa II. Poslednou majiteľkou bola Alžbeta Forgách-Waldbottová, neter grófa Štefana Forgácha.

Vznik veľkostatku Károlyiho rodu úzko súvisí s históriou hradu Füzér.  Listinou zo dňa 12. marca 1686 kráľ Leopold I. daroval hrad s priľahlými majetkami Ladislavovi Károlyimu, ktorý vo vojne proti Turkom stratil svojho najstaršieho syna a všetok majetok

Po skončení I. sv. vojny a vzniku ČSR nové štátne hranice nerešpektovali vlastnícke hranice. Skoro celý Forgáchov majetok /až na Pusztafalu/ pripadol na územie ČSR, kým z Károlyiho veľkostatku len 2419 ha. Zvyšok ležal na území Maďarska. Posledným majiteľom hradu Füzér bol Ladislav Károlyi a jeho prvorodený syn Dr. Štefan Károlyi.

Štátne lesy vznikli po I. svetovej vojne, po realizovaní pozemkovej reformy, pri ktorej väčšina lesných komplexov prechádzala do držby štátu na základe protokolu zo dňa 26. 4. 1933. Bývalej majiteľke Alžbete Forgách-Waldbottovej bol ponechaný vo vlastníctve lesný komplex Kerékhegy - Okrúhly vrch s loveckým zámkom, Veľký Várhegy a Malý Várhegy so zrúcaninami hradu, parkom a kaštieľom. Bolo jej ponechaných aj niečo z pozemkov na uspokojenie deputátnikov.

Zriadenie pošty

V Uhorsku pravidelná poštová trasa, vychádzajúca z Bratislavy, ktorá pojala aj Košice, vznikla v roku 1558. V Košiciach zriadili poštový úrad v roku 1550. V obci Slanec prvý poštový úrad bol zriadený až v roku 1868.

Vybudovanie súkromnej telefónnej stanice

V roku 1891 bola daná do prevádzky 11 kilometrov dlhá telefónna sieť v Košiciach so 40 predplatiteľmi. V roku 1893 počet účastníkov vzrástol na 90 a sieť sa rozšírila na 30 kilometrov. V priebehu ďalších štyroch rokov sa rozšírila až na 158 km. V tej dobe bola na veľkostatku grófa Forgácha vybudovaná súkromná telefónna sieť. Grófova kancelária bola spojená s hájovňami a loveckými chatami. Nemáme údaje o tom, kedy bola obec napojená na telefónnu sieť.

Elektrifikácia - vodovod

V roku 1928 bola uskutočnená elektrifikácia obce s nákladom 145 000 Kčs. Obec od štátu získala 75%-nú subvenciu. V nasledujúcich dvoch rokoch, teda v roku 1929-30, bol vybudovaný obecný vodovod. Stál 169 250 Kčs, na ktorý štát dal 85%-nú subvenciu.

Výstavba železnice

Obyvatelia Slanca nachádzali živobytie v grófskych lesoch, ktoré zásobovali drevom celý Zemplín. Do života v obciach Slanecka významnou mierou zasiahla výstavba železnice Košice - Michaľany v roku 1860. Stavbu riadili talianski odborníci. Gróf Forgách prispel na výstavbu pol miliónom zlatých a drevenými pražcami /podvalmi/. Tento príspevok rozhodol, že trať viedla cez jeho pozemky. Prevádzka na trati bola otvorená v roku 1873. Hneď potom sa začala stavať píla...

Píla v Slanci

Prvá píla, pravdepodobne na vodný pohon, bola vybudovaná za výdatnej podpory majiteľa veľkostatku grófa Forgácha na upätí Kerékhegy /Okrúhly vrch/ pri potoku Roňava nad Slančíkom hneď po otvorení železničnej trate Košice - Michaľany. V roku 1910 bola pri železničnej stanici v Slanci Národnou drevárskou účastinárskou spoločnosťou vybudovaná nová píla na parný pohon. Najviac účastín v nej mal Imrich Heidelberg, ktorý bol považovaný za majiteľa píly a mal v jej riadení rozhodujúce slovo. Pílu viedol Imrich Železník ako riaditeľ. Bol poľského pôvodu a mal potrebné odborné vzdelanie a piliarske skúsenosti. Aj robotníci, ktorí na novej píle pracovali, boli poľského pôvodu a mali v piliarstve prax. V určitom období vlastnili pílu bratia Švarcovci. V období Slovenského štátu bola na pílu uvalená národná správa - ako na židovský majetok. Správcami boli Jozef Sisák a Dr. Púčik. Keď nemecká armáda v decembri 1944 zo Slanca ustupovala, pílu a železničnú stanicu podmínovali a vyhodili do vzduchu.

Družstevné myšlienky v Slanci

Raz, keď sa gróf Štefan Forgách prechádzal a prihovoril sa k miestnym roľníkom, jeden z nich sa posťažoval na neznesiteľné pomery v obchodoch. Gróf navrhol, aby v obci zriadili Potravné družstvo.

Táto myšlienka sa ujala a už na jar 1898 sa pracovalo na získavaní domov a upisovaní prvých podielov. Členský podiel bol 10,- korún. Za krátky čas bolo získaných 148 členov s 1120 podielmi. Za členov prvej správy boli zvolení gróf Štefan Forgách, Július Farkaš, farár Bartolomej Idrany, učiteľ Karol Vrta a Štefan Varga. Potravné družstvo prešlo zložitým vývojom a pomerne významne pomáhalo miestnym obyvateľom. Popri Potravnom družstve bolo v obci aj Úverové družstvo, kde si členovia mohli ukladať svoje úspory a podľa potreby si aj vyzdvihnúť úver pri 5,75 % úrokovej miere. Výhody Potravného i Úverového družstva využívali obyvatelia dedín Slanec, Nový Salaš, Slanská Huta, Slančík, Kalša, Slanské Nové Mesto, Ruskov, Rákoš, Lastovce, Slivník a ďalších. 

Pôvodné jedlá obyvateľov Slanca

Naši predkovia nepoznali pečienku, kávu, kakao ani cukrárenské pečivá. Varili si na viac dní. Jedli ráno, na obed a večer. Najčastejšími jedlami boli jedlá zo zemiakov, kapusty, ovseného šrotu a zo strukovín. Jedávali kukuričnú kašu s mliekom. Varili aj obľúbené halušky s kyslou kapustou alebo tvarohom, tzv. trepanky /halušky zo zemiakového cesta/. K lepším jedlám patrili pirohy s lekvárom alebo tvarohom. Vzácnym jedlom boli "lángoše", ktoré boli z kysnutého cesta, natreté lekvárom, tvarohom, kapustou, strúhanými jablkami, zahnuté zo štyroch strán do štvorca. K starým jedlám Slančanov patrili "lokše", ktorých bolo viac druhov. Zapíjali ich kyslým alebo sladkým mliekom. Polievka a mäso sa jedávali len na veľké sviatky.

1. svetová vojna

V nedeľu ráno 26. júna 1914 na sv. Annu slnko veselo žiarilo. Pokojný deň v Slanci narušili mobilizačné vyhlášky, ktoré boli narýchlo dopravené do obce. Ich obsah bol daný na vedomie obvyklým spôsobom - bubnovaním. Vyhláška nariaďovala, že všetci vojaci v zálohe do 48 rokov sú povinní ihneď nastúpiť vojenskú službu. Uprostred dôležitých poľných prác nastáva trpká rozlúčka s chlapmi, ktorí nastupujú do armády a potom na front. Drahí otcovia, bratia a synovia rukujú, lúčia sa s rodinami, žiaľ, niektorí naposledy. Mnohí verili, že vojna potrvá krátko, a vojaci sa čoskoro vrátia k rodinám. Boli presvedčení, že Rakúsko-Uhorsko a Nemecko sú na vojnu pripravené lepšie ako štáty Dohody a vojnu vyhrajú. Vojnový stroj, vďaka cieľavedomej organizácii a prísnej disciplíne, pracoval bezchybne. Všetci majitelia koní ich museli odviesť do Ždane k odvodu. Slančania mali šťastie, že k poľnohospodárskym prácam používali tradičné voly...

Bolo veľa padlých, ranených, chorých a zajatých. Ukázalo sa, že vojna potrvá dlho a sily bojujúcich strán sa vyčerpávajú. Vyhlásili preto nové odvody. V roku 1916 zdraželi potraviny a priemyselný tovar na neúnosnú mieru. Obchodníci bohatli, občania živorili a hladovali. Štát rekvíroval obilie, zemiaky, seno, slamu a dobytok pre armádu. Napokon bol zavedený lístkový systém...

Pokojné a hmlisté jesenné ráno 28. októbra 1918 sa obyvateľom obce zdalo okázalo všedné. A predsa. V tento deň padli putá stáročnej poroby nášho národa a po temnej noci nastal deň slobody. V obci sa najprv rozšírila správa, že je koniec krviprelievania. Vojna sa skončila, vojaci sa začali vracať domov...

Pre obyvateľov Slanca nové obdobie poznamenala pozemková reforma, ktorá začala uzavretím kúpno-predajnej zmluvy dňa 19. júna 1922, kedy 133 obyvateľov dostalo stavebné pozemky od vdovy Alžbety Forgáchovej, rodenej Waldbott. K ďalšej parcelácii grófskeho veľkostatku došlo v roku 1929...

Obete a útrapy v období 2. svetovej vojny

12. 8. 1944 bolo územie Šarišsko-Zemplínskej župy spolu s okresmi Stará Ľubovňa, Spišská Nová Ves a Kežmarok vyhlásené za operačnú oblasť nemeckej armády. Dôsledky obyvatelia Slanca pocítili až po dobytí Dukly. Nastal totiž obrovský prísun nemeckých vojsk, ktoré chránili komunikácie - cesty a železnice. Potom sa front rýchlo približoval, kanonádu a obrovský ohňostroj bolo počuť i vidieť aj zo Slanca. Nemeckí vojaci denne vyháňali mužov na práce, ktoré boli nebezpečné, pretože denne na nich útočili sovietske lietadlá. Popri palpostoch budovali aj mínové polia...

V polovici novembra prechádzala cez obec ustupujúca maďarská armáda. Niektorí vojaci využili blízkosť hraníc a ušli domov, zanechajúc zbrane a vojenskú techniku.

20. novembra 1944 Okresný úrad v Trebišove a veliteľstvo nemeckej armády nariadili evakuáciu obce. Ako prví odišli z obce štátni úradníci. Miestni občania váhali a odmietali odísť. Bezprostrednú blízkosť frontovej línie pocítili, keď 30. novembra 1944 dopadli do ich záhrad prvé delostrelecké granáty. Až vtedy odišli do Rákoša, Vyšnej Hutky, Ďurkova, Košíc, Košickej Belej, Košických Hámrov, Popradu a v obci ostáva len niekoľko rodín, ktoré si urobili zemľanky, upravili pivnice na bývanie a rozhodli sa ostať aj v tom najhoršom doma...

V okolí Slanca sa boje rozpútali 18. decembra 1944, kedy bola oslobodená Kalša a Slanské Nové Mesto. Slanská Huta privítala prvú pátraciu hliadku Sovietskej armády dňa 19. decembra 1944 o 3.00 hodine. Okolo šiestej hodiny ráno bolo už v Slanci vyše 500 vojakov. Prišli cez lesy od Breziny s úlohou pokračovať smerom na Rákoš. Cestu im ukazoval Andrej Čapňák, ktorý poznal nielen lesné cesty, ale aj nemecké palebné obranné postavenia...

Vianoce 1944 patria k najsmutnejším v dejinách obce. Časť obyvateľov bola roztrúsená po obciach Slovenska, niektorí sa ukrývali v lesoch v zemľankách a iba malá časť ostala v pivniciach v strachu a neistote. Dni sa vliekli pomaly, zásoby potravín ubúdali. Keď sa zdalo, že to už obyvatelia nevydržia, začala mohutná ofenzíva Sovietskej armády. 18. január je dňom oslobodenia. Nasledujúci deň, 19. januára 1945 boli oslobodené Košice...

Tak zasiahla 2. svetová vojna do života obyvateľov Slanca. Z civilného obyvateľstva boli v bojoch usmrtení Matej Tarasek, Júlia Nováková a Jozef Timko - 5 ročný chlapec, ktorý zomrel pri rímskokatolíckom kostole, kde je pochovaný... Vojnové škody na majetku boli odhadnuté na 5 mil. korún československých. Rozbité domy, zruinované polia, prázdne stajne a sýpky boli tvrdou realitou. Začal mierový život v oslobodenej obci. Grófske záhrady boli rozparcelované na stavebné pozemky pre občanov. Chybou ale bolo, že obec súhlasila so zbúraním kaštieľa s 55 izbami, ktorý mohol slúžiť na rôzne účely...

Spracované podľa diela Zaujímavosti z histórie Slanca a okolia, autor: Mgr. František Petro, vydal: Obecný úrad Slanec   


Hrad  Slanec


"Hrad Szaláncz bol vystavaný v XIII. storočí od rodu Aba. V storočí XIV. majiteľmi boli Drugethovci. Od roku 1390 cez dve storočia tu vládli Lossonczyovci. Roku 1440 od českého vodcu Jána Jiskru z Brandýsa zničený. Po polstoročí bol opravený Ladislavom Lossonczym. Od roku 1601 bol majetkom grófov Forgáchovcov. Bocskaym, Bethlénom, Rákóczim, Thokolym bol znovu zničený. Roku 1644 ho vypálil Juraj Rákóczi I. a jeho majiteľ gróf Žigmund Forgách III. bol zajatý. Roku 1679 bašty boli zničené a gróf Jozef Forgách od roku 1815 už ho nepoužíval na vojenské ciele, ale ho nechal vlastnej skaze."

Text na mramorovej platni v stene hradu

Najcennejšou kultúrno-historickou pamiatkou Slanca je národná kultúrna pamiatka hrad Slanec, ktorý sa týči na neprehliadnuteľnom kopci vysoko nad obcou. Jeho história začína niekedy po roku 1270 a je spojená s mnohými významnými udalosťami našich dejín. Keď hrad stratil svoju vojenskú funkciu, prestal byť majiteľmi využívaný a postupne chátral. Vďaka iniciatíve obce Slanec a skupine obetavých nadšencov z občianskeho združenia Zachráňme hrad Slanec, ktorí už niekoľko rokov pracujú na jeho záchrane a postupne hrad sprístupňujú verejnosti, sa hradný vrch stáva čoraz častejším cieľom turistov. Okrem vzrušujúcej histórie ponúka aj nádherné pohľady na okolitú krajinu.


Hradná studňa

Viktor Myskovszký z Košíc v časopise "Archeológia értesito" podrobne opísal hradnú studňu v Slanci a jej zariadenie na zachytávanie dažďovej vody. V novembri 1904, kedy bol článok spracovaný, bolo zariadenie ešte v zachovalom stave, keďže vtedajší majiteľ, gróf Štefan Forgách i jeho predchodcovia, majúc zmysel pre zachovanie cenných starožitností, udržiavali ho v dobrom stave. Išlo skutočne o unikát svojho druhu, keďže cisterny s podobným zariadením boli zvláštnosťou i na hradoch v cudzine.

.

.


Kaštieľ v Slanci


Postavený v polovici 19. storočia Žigmundom Forgáchom. Bol z kameňa a mal 55 izieb...

Posledným stálym obyvateľom kaštieľa bol gróf Štefan Forgách /1854 - 1916/, ktorý ho trocha zmodernizoval. Dal v ňom inštalovať vodovod a neskôr elektrické osvetlenie. Elektrickú energiu vyrábal benzínový motor. Keďže bol milovníkom hudby, v kaštieli dal namontovať automatické džez - varhany. Varhany po vložení pásu so skladbou hrali aj automaticky. V kaštieli bola grófova knižnica s 2000 zväzkami kníh. Bolo tam aj veľa umeleckých predmetov a zbierok, ktoré boli v priebehu dvoch svetových vojen rozkradnuté alebo úplne zničené.

Po 2. svetovej vojne bol kaštieľ pridelený na dočasné užívanie Lesnému závodu v Slanci. Ten ho dal v roku 1947 zbúrať a na jeho mieste postavili vilku pre riaditeľa závodu...

Okolo kaštieľa sa rozprestieral rozsiahly park, ktorý sa čiastočne zachoval do dnešných dní. Kedysi v ňom striekalo šesť fontán so zlatými rybičkami... 


Prírodná rezervácia Slanský hradný vrch


Slanský hradný vrch predstavuje výbežok Slanských vrchov v obci Slanec. Prírodná rezervácia Slanský hradný vrch má rozlohu 15,81 ha. Bola vyhlásená v roku 1932 na ochranu xerotermnej flóry a fauny a výraznej krajinnej dominanty - andezitového skalnatého vrchu (509 m n. m.) s hradnou ruinou, kde sa okrem xerotermnej vegetácie hradného vrchu nachádza aj stará dubovo-buková hradná aleja. Predmetom ochrany je zmiešaný listnatý porast a skalnatá vegetácia. Na území prírodnej rezervácie platí 4. stupeň ochrany.


Prírodná pamiatka Trstinové jazero


Na úpätí Slanského hradného vrchu sa nachádza prírodná pamiatka Trstinové jazero. Je to prírodný výtvor so 4. stupňom ochrany. Celková výmera prírodnej pamiatky je 0,8291 ha, z toho vodná plocha zaberá 0,3642 ha. Chránené územie bolo vyhlásené na zabezpečenie ochrany vzácnych chránených a kriticky ohrozených živočíchov, najmä obojživelníkov, ktorých spoločný výskyt na jednej lokalite je ojedinelý.


Infocentrum a múzeum Slanec


Múzeum regionálnej histórie, predaj publikácií, máp a suvenírov, občerstvenie

Kontakt: 0911 930 582

CIRKEV


Rímskokatolícka farnosť sv. Štefana Uhorského


Do farnosti Slanec patria obce Slanská Huta, Nový Salaš, Slančík a Slanské Nové Mesto.

Farský úrad:

Hlavná 54, 044 17 Slanec
055 69 66 944
Správca farnosti:
JCLic. Pavol Bačišin - farár

Jozef Veľas - výpomocný duchovný  


Kostoly

Podľa kroniky ev. farského úradu prvý kostolík v obci bol postavený na lúke zvanej Eklezsai rét. Nie sú správy o tom, ktorému náboženstvu slúžil. Kronika uvádzala, že kostolík bol husitský, podobne ako v Slančíku... Pravdepodobne tento kostolík prevzali kalvíni, ktorí sa tu usadili... Terajší evanjelický reformovaný kostol bol vybudovaný z podnetu grófa Mikuláša Forgácha v roku 1784... 

Rímskokatolícky kostol 

sv. Štefana Uhorského


Rímskokatolícky kostol dal vybudovať gróf Štefan Klobušický v roku 1754 

ĽUDIA

Forgáchovci


Podľa knihy "Regélo romk" od Andorjana Dienesa z roku 1935 istý predák Forgáchovcov pochádzajúci z rodu Hunt-Pazmánovského menom Ivánka, vlastník nepatrného majetku pri Nitre, bol pokladníkom kráľa Ondreja III. 

V tejto funkcii usporil veľa peňazí a ako pokladník sa dostával často do styku s kráľom. Raz pri rozhovore kráľ, ktorý potreboval veľa peňazí na udržiavanie nákladného života kráľovského dvora, mu ponúkol na predaj majetok Gumes pri Nitre v susedstve svojho majetku, po ktorom Ivánka už dávno túžil. Po uskutočnení kúpy sa jeho sen stal skutočnosťou. Tam na vršku Dynn si vybudoval menší hrad a tešil sa, že tak on, ako aj jeho potomkovia, sa stanú významnými a mocnými pánmi - a že ich mená sa raz zapíšu do dejín Uhorska. Svoje meno zmenil na Forgách a meno svojho majetku na Ghymes. Stal sa teda zakladateľom veľkého rodu Forgáchovcov a položil základy novej dynastie.

Po smrti kráľa Ondreja III. a Ivánku sa jeho syn Ondrej stal verným prívržencom nového kráľa Bélu IV., pri ktorom vydržal aj v jeho najťažších chvíľach. Za odmenu kráľ po odvrátení tatárskeho nebezpečenstva jeho pôvodný majetok rozšíril o ďalšie rozsiahle susedné územia pod podmienkou, že svoj malý hrad prebuduje na mohutnú pevnosť, čo sa aj uskutočnilo, a tak vznikol mohutný gymešský majetok a veľký, mocný rod Forgáchovcov, meno ktorého sa dostalo do dejín. Z toho rodu pochádzal aj nový vlastník Slaneckého hradu Žigmund Forgách Gymešský, ktorý sa v roku 1599 stáva kráľovským vnútorným tajným radcom, v roku 1604 kráľovským hlavným čašníkom, od roku 1606 je ríšskym sudcom a od roku 1618 palatínom. Po smrti ho vo vlastníctve nasledovali synovia Adam a Žigmund Forgách. Adam Forgách sa v roku 1643 stal hlavným kapitánom Košíc.   


Gróf Štefan Forgách

/1854 - 1916/


Gróf Štefan Forgách bol humanista, vynálezca a konštruktér hodín, predseda košického poľovníckeho spolku, organizátor konských dostihov a amatérsky fotograf. Až do svojej smrti žil v Slanci, staral sa o jeho rozvoj a bol pochovaný pri Loveckom zámočku na Kerékhegy - Okrúhlom vrchu nad Slančíkom. Jeho hrobka však bola viackrát vyrabovaná, kosti rozvláčené po lese a Lovecký zámoček zrovnaný so zemou...

Posledným majiteľom panstva v Slanci, majiteľom hradu, kaštieľa a rozsiahleho veľkostatku bol gróf Štefan Forgách. Mal štyroch súrodencov, z ktorých on bol najmladší. Najstarší brat Ladislav žil na panstve v Mandoku /Maďarsko/, Alexander v Kamenici a sestra Margita sa vydala za grófa Lonyai Menyhérta.  

V grófskych sadoch sa urodilo množstvo jabĺk, hrušiek, sliviek a čerešní. Tieto sady zásobovali ovocím Spiš, ba časť úrody sa predávala až do Poľska. Veľkostatok sa zaoberal chovom koní /hlavne anglické čistokrvné/, chovom hovädzieho dobytka /vlastný chov pinzgalského plemena pochádzajúceho z Maďarska/ a chovom oviec meriniek. O pracovné sily nebola núdza. Sme povinní vyzdvihnúť dobré vlastnosti posledného grófa v Slanci Štefana Forgácha. S každým, ešte aj s deťmi, sa vedel pekne pozhovárať. Do politiky a záležitostí obcí sa nemiešal. Neoženil sa, najradšej sa zdržiaval v lesoch, a to najmä vo svojom obľúbenom Loveckom zámočku na Kerekhegy - Okrúhlom vrchu nad Slančíkom. Nebol priateľom hlučných veľkopanských zábav. Pre svoju vľúdnu povahu bol medzi obyvateľmi obľúbený. Gróf rád poľoval, mal záľubu v hľadaní vodných prameňov, budovaní vodovodov a v hodinárstve. Hodiny na veži evanjelického reformovaného kostola, na fare i v kaštieli, sú jeho dielom. Podľa jeho návrhu a projektu bol vybudovaný prvý vodovod pre jeho kaštieľ s rezervoárom v parku. Na jeho návrh bolo v Slanci založené v roku 1898 Potravinové družstvo, ktorým chránil obyvateľov pred úžerníkmi. Dobre platil hájnikov v lesoch, ba vyplácal aj vdovám dôchodok po manželoch. Zomrel v roku 1916 a bol pochovaný v krypte v blízkosti svojho obľúbeného Loveckého zámočku na Kerékhegy - Okrúhlom vrchu. V súčasnosti sa jeho náhrobný kameň nachádza pri kostole v Ruskove...


Ľudovít Čordák

/1864 - 1937/


Malebná príroda Slanca a okolia lákala v minulosti mnoho zvedavcov. Jeden z nich, Ľudovít Čordák, sa tu na krátky čas aj usadil. Narodil sa 9. februára 1864 v Košiciach. 

Bol jedným z najvýznamnejších maliarov, krajinárov. Už ako chlapec sa začal zoznamovať s výtvarným umením. Stal sa žiakom významného portrétistu V. Klimoviča, ktorý mal v Košiciach súkromnú maliarsku školu. Čordákova rodina sa odsťahovala do Mníchova, čím sa pre nastávajúceho umelca otvorili ďalšie možnosti. Tu sa zoznámil s dielom pražského maliara, profesora Akadémie výtvarných umení Josefa Mařáka. Krajinky, v ktorých bola s veľkým citom vyjadrená atmosféra lesného interiéru, uchvátili Čordáka tak, že sa odobral do Prahy a stal sa Mařákovým žiakom. Za svoje prvé štipendium, ktoré získal v Prahe, pricestoval na východné Slovensko, kde maľoval hlavne v Zádielskej doline. V roku 1897 sa vrátil z Prahy a usadil sa v Košiciach. Asi v roku 1900 sa prisťahoval do Slanca, kde dlhší čas žil, učil kreslenie, maľbu a tvoril. Býval v dome Františka Hežeľa, ktorý v tom čase bol majetkom Alexandra Drátosa žijúceho v USA. Z prostredia Slanca namaľoval viac obrazov. Jedným z nich je aj pohľad na Slanecký hrad.

Dedinský dom

autor: Ľudovít Csordák

okolo 1920, olej na kartóne, 26 x 29 cm


František Petro


Učiteľ a dokumentarista regionálnych dejín Slanca a okolia... 

"Na základnej škole som skoro pol storočia vštepoval lásku k svojej rodnej dedine, regiónu a krásnej vlasti aj svojim žiakom. Rád som sa potuloval po krásnom Slanecku. Pozoroval som bohaté rastlinstvo a živočíšstvo. História i príroda mi učarili. A táto práca je len časťou splateného dlhu voči nim,"- píše v úvode svojej publikácie Zaujímavosti z histórie Slanca a okolia František Petro - učiteľ na dôchodku a dokumentarista regionálnych dejín Slanecka, jeden z kandidátov na najvýznamnejšiu osobnosť obce Slanec. Aj keď sa pán Petro otvorene hlási ku komunistickej minulosti, bolo to práve jeho dielo, ktoré významnou mierou prispelo, že naj osobnosťou sa napokon stal gróf Štefan Forgách a naj pamiatkou "pyšné feudálne sídlo", Slanecký hrad.