VYŠNÁ MYŠĽA


Obec Vyšná Myšľa leží na mierne sklonenom svahu na úpätí Slanských hôr pri rieke Olšava. Pozrite si video o obci.

Krajinársky hodnotné a pôsobivé okolie obce z neho robí dobré východisko do prírodných rezervácií Marocká hoľa, Veľký Milič, Malá Izra a Malý Milič, ktoré sa nachádzajú v podcelku Slanských vrchov zvanom Milič, či do maďarskej časti pohoria. To všetko ponúka oddych a zážitky uprostred nádherných lesov, ktoré na niektorých miestach ešte nie sú poznačené ťažbou a majú až pralesový charakter, ktorý ozvláštňujú aj machom obrastené balvany bizarných tvarov.. 

Cez obec vedie značená cyklotrasa a náučný chodník Horný Abov, ktoré pokračujú k oddychovej zóne zvanej Rybník a k pozostatkom ranogotického kostolíka z 13. storočia nazývaným Koscelek. Jeho zrekonštruované základy môžete nájsť na zalesnenej vyvýšenine nad ľavým brehom rieky Olšava. Južným smerom od obce Vyšná Myšľa nad riekou Olšava sa nachádza oblasť Skalka, ktorá ponúka krásne výhľady do okolia.

Z podujatí doporučujeme každoročný letný Beh pod Vyšnou Myšľou na trati dlhej od 60 m do 8 km. Súťaže sa zúčastňujú deti aj dospelí a v závislosti od veku sú rozdelení do niekoľkých súťažných kategórii. Za návštevu stojí aj zábavné podujatie Varené, špivané, ktoré sa odohráva na miestnom futbalovom ihrisku. Pri príprave výborných tradičných jedál z regiónu sa tu spievajú nádherné ľudové piesne. 

Ďalšie turistické zaujímavosti a desiatky kilometrov trás pre peších aj cykloturistov môžete podrobnejšie preskúmať na nasledujúcich digitálnych turistických mapách s GPS navigáciou. A potom sa nimi nechajte sprevádzať na Vašich potulkách:






HISTÓRIA


Myšľa sa prvýkrát spomína v zázname z roku 1270, neuvádza sa však so žiadnym prívlastkom, preto je pravdepodobné, že Vyšná Myšľa vtedy ešte nejestvovala ako samostatná dedina a označenie Vyšná sa zrejme objavilo až po založení prepošstva. 

Územie Myšle je však veľmi staré osídlenie, podobne ako územie susednej Ždaňe. Našli sa tu prehistorické nálezy už z doby bronzovej. 

V roku 1325 myšliansky prepošt Peter prepustil jagerskému biskupovi Čanadinovi /Chanadinus/ majetok Keren, ležiaci pri rieke Slanej v Zemplínskej stolici /dnes je to dedina Korom pri sútoku Slanej a Hornádu/ za desiatky dedín patriacich myšlianskemu prepošstvu. Tu sa prvýkrát dozvedáme, ktoré dediny patrili prepošstvu v prvej polovici 14. stor.  

O Vyšnej Myšli existuje prvý doklad až z roku 1325 /Felmisle/.

V pápežských desiatkoch z roku 1332-37 vystupujú už tiež dve Myšle /de Misle, de alio Misle/. Podobne aj v súpise port /usadlostí/ z roku 1427 sa uvádzajú dve Myšle, ale prívlastkami sa neodlišujú. V jednej z nich bolo vtedy 41 port a v druhej 25. Teda pravdepodobne myšliansky prepošt vlastnil v Nižnej Myšli 41 daňových jednotiek a vo Vyšnej Myšli 25.

Obe obce boli na vtedajšie pomery dosť veľké, ich obyvateľstvo sedliacke ale dobre prosperujúce. V roku 1435 sa obce uvádzajú ako Veľká Myšľa /Naghmisle/ a Malá Myšľa /Kismisle/. Dnešný slovenský názov Myšľa /aj maďarský Mislye/ prezrádza, že je slovanského pôvodu, neprešiel však prirodzeným vývojom v slovenskom jazyku a bol v novoveku prevzatý Slovákmi späť z maďarského jazyka.

V Myšli bola tiež prerušená kontinuita pôvodného slovenského obyvateľstva a už v stredoveku bola obec pomaďarčená. Ak Vyšná Myšľa ešte v roku 1270 skutočne nejestvovala a vznikla až niekedy na rozhraní 13. a 14. storočia mohla už byť osídlená priamo maďarským obyvateľstvom. 

V roku 1746 sa v Nižnej Myšli hovorilo maďarsky aj slovensky, maďarský jazyk však prevažoval. Vo Vyšnej Myšli boli oba jazyky zastúpené v rovnakej miere. Obe Myšle sa znova poslovenčujú až v priebehu 18. a 19. storočia.

Obdobie po oslobodení v roku 1945 

Po oslobodení obce 19. januára 1945 nastal čas tvrdej práce. 6. februára 1945 bol zvolený prvý miestny národný výbor, ktorý mal charakter ľudového orgánu. Jeho prvým predsedom bol Michal Helfén Balog. V tejto funkcii sa až po dnešok vystriedali: Ondrej Herpák, Tomáš Pástor, Justín Helfén, Ján Gona, Albert Pách, Ladislav Herpák, Ladislav Ferenc, Pavol Šuster. 

Prvým starostom obce po roku 1989 bol Cyril Strassburger. Po ňom vo funkcii starostu pôsobili: Imrich Jakab, Katarína Janočková a Paulína Guľášová.

Premeny obce v povojnovom období:

1947 - 1960 - telefónne spojenie
1958 - elektrifikácia obce
1959 - založené JRD
1959 - výstavba požiarnej zbrojnice
1962 - zavedenie miestneho rozhlasu
1973 - výstavba kultúrneho domu
1985 - úprava obecného potoka, úprava cintorína


Koscelek


Medzi Nižnou a Vyšnou Myšľou na náučnom chodníku Horný Abov neďaleko rieky Olšava sa nachádzajú základy sakrálnej stredovekej pamiatky zvanej Koscelek. Z kostolíka z 13. storočia sa zachovali už len asi 1 m vysoké múry, zvyšky oltárnej menzy, kamenná oltárna menza a torzá tehlových dlážok.

Jeho architektúra bola veľmi jednoduchá - podľa pôdorysu to bol ranogotický stredoveký kostolík veľkosti 14,5 x 8,8 m. Bol postavený na základovom murive stavanom na sucho. To znamená, že kamene boli osadené bez malty do štrku a piesku.

V blízkosti kostolíka na brehu rieky Olšava sa nachádzala aj osada, ktorú pravdepodobne vyplienili vojská Jána Jiskru, takže zanikla. Táto osada nebola doslovne dedinou v dnešnom zmysle, tvorili ju roztrúsené usadlosti, kde žili poľnohospodári, ale tiež kováč. Zvyšky jeho dielne archeológovia objavili na protiľahlom brehu Olšavy.

Presný názov osady nepoznáme, pravdepodobne znel Musla. Spolu s kostolíkom zanikla pravdepodobne v 15. storočí.

V rokoch 1996-98 bol kostolík zrekonštruovaný /obvodové murivo/ a umiestnili tu drevený kríž. V objekte sa našlo množstvo keramiky a kovových predmetov. Pri kostole sa nachádzal aj cintorín, kde bolo nájdených 33 hrobov. V objekte kostola je jediný hrob a to presne v jeho strede. Súčasťou areálu sú aj štyri zaniknuté rybníky, ktoré zvyčajne slúžili ako chovné rybníky pri kláštoroch. Jeden z rybníkov bol obnovený. Raz ročne sa na Koscelku slávi svätá omša.


https://www.vysnamysla.sk/

Tradičný odev Abova


Ženský odev

Medzi základné znaky ženského odevu patrili:

Vrchná, ručne do pásika /galera/ zbieraná sukňa /kabat/ s podšívkou /hajtašom/ a vrchnou ozdobnou čipkou, pod ňou najmenej 4 vyškrobené biele sukne /bele štikerajovo/ a spodnička. Na vrchnej sukni sa nosila užšia zástera /fartuh/ z čipky alebo inej látky /dubovo, glotovo, atlasovo, pantlikovo/ s vystrihovanými zubkami. Okrem fartuhu sa nosila aj okrúhla zástera /šurc/.

V hornej časti nosili ženy plecko /oplečko/ s nariasenými a vyškrobenými rukávmi /pufi/, ukončenými volánikom s previazanou stužkou. Na oplecku sa nosil samostatný živôtik ozdobený šnúrkami a zapínaný na gombíky alebo háčikmi /lajblik alebo soritov/. Na vrchnú časť sa obliekali aj blúzy s pufami, zväčša z rovnakej látky ako vrchná sukňa. Pod opleckom sa nosila košeľa /košuľa/ bez rukávov, pod blúzou košeľa so širšími rukávmi, aby boli na blúze vysoké pufi.

Staršie ženy nosili v zime hrubšiu blúzu s podšívkou -servjanku, teplú vlnenú veľkú šatku /hustku/, neskôr kožušteky a po bedrá siahajúce teplé kabátiky /geročky/. Nevesty mali odev farebne rozlíšený - mladšie svetlý, staršie tmavý a najstaršie čierny. Dievčatá mali vlasy upravené do pleteného vrkoča /varkoča/ s mašľou a na krku nosili biele perlové korálky /pacerki/ na stužke /pantličke/.

Vydaté ženy si na hlave čepeli čepenku. Vrkoč si ovili okolo drievka a upevnili na zadnej strane hlavy. Na ovinuté vlasy sa pripevnila menšia šatka zvaná čepenka. Navrch si žena uviazala ešte vrchnú šatku /hustečku/. Šatky boli vyšívané jemnými vzormi a nazývali sa podľa druhu látky, z ktorej boli vyrobené /čipkovana, tibetka, delinka, štofka, hadbavna, kartonka, v zime rojtkovana baršoňka/.


Na sviatočné oblečenie /ancug/ sa kupovali priemyselne vyrobené látky. Domáce tkané plátno sa používalo na spodné prádlo, pracovné košele, mužské pracovné nohavice a na výrobu úžitkového textilu. Obuv žien tvorili kožené čižmy s vysokými sárami /kasane/, plátené, lakované alebo kožené topánky ušité u obuvníka alebo zakúpené v obchode. V lete chodili ženy a dievčatá prevažne bosé. V zime si navliekali cvernové pančuchy /štrenfle/ s gumenou príchytkou /štrompadľou/.

Mužský odev

Tradičné formy mužského ľudového odevu zanikli už v prvých rokoch 20. storočia a hlavne v období po 1. svetovej vojne. Základnou súčasťou mužského odevu zostali nohavice /nohavki/, košeľa /košuľa/ a tiež aj úzke gate /gače/, ktoré sa nosili pod nohavice. Vo vrchnej časti nosili kabát /gerok/ a vestu /lajblik/, v novšej dobe sveter. Staršie košele mali široké rukávy, stojatý golier a zaväzovali sa na šnúrky /šnorečki/.

Pracovné nohavice boli z domáceho plátna bez ozdôb /drelihovo nohavki/. Mužský odev sa rýchlo prispôsoboval mestskému. V medzivojnovom období muži začali nosiť rajtky a kabátik - sako /priče a gerok/. Neodmysliteľnou súčasťou odevu bola aj pokrývka hlavy /kalap/. Na nohách nosili muži čižmy, niekedy podkuté kovovými podkovkami, aby dlhšie vydržali, baganče /boganče/ s onucami /onučkami/ a tiež kúpené topánky, v zime teplé fiľce.

Detský odev

Malé deti, kým nešli do školy, nosili dlhé voľné šaty /vigani/ bez rozdielu pohlavia. Pokrývkou hlavy malých detí bol čepček podšitý plátnom, často bohato zdobený. Po 2. sv. vojne vo väčšej miere začínajú prenikať do kroja mestské prvky a kroj pomaly zaniká. Dnes sa tradičné názvy a strihové základy niektorých ľudových odevov zachovali len u najstarších žien.


Oddychová zóna Rybník 


Oddychová zóna zvaná Rybník je technickou aj prírodnou pamiatkou zároveň - s ohniskom, mostíkom a výverom sviežej vody na okraji blízkej mokrade. Takto funguje po rekonštrukcii od roku 2013. Od nepamäti tejto úžľabine s nezamŕzajúcou vodou Vyšnomyšľania vraveli aj Močidlo

Je tam je mäkká voda, ktorá dobre bieli a dobre odteká. Voľakedy tam ženy chodili prať. Vzali si gumáky, taligu a na lávke vytrepali bielizeň piestom. Neskôr, keď už boli práčky, chodili k rybníku plákať. Pred vari tridsiatimi rokmi tam ešte jadrovým mydlom "čuchali" koberce. Teraz tu už neperie nikto aj preto, lebo blízka mokraď, do ktorej steká voda z močidla, patrí medzi vzácne územia.

Koncom 20. storočia tu bol zistený výskyt mloka dunajského, ktorý sa v Košickej kotline nikde inde nevyskytuje. Žijú tu mnohé obojživelníky a početné vodné vtáctvo. 


Národná prírodná rezervácia

Malý Milič


Národná prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1950 na ochranu typických pralesovitých porastov Miliča dôležitých z vedecko-výskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Skalná ostroha Malého Miliča so skalnými stenami a suťami je hniezdiskom dravých vtákov. 5. stupeň ochrany.

https://uzemia.enviroportal.sk/


Národná prírodná rezervácia

Veľký Milič


Národná prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1967 sa nachádza na severných svahoch Miliča. Chránené územie predstavuje zachovalé lesné spoločenstvá na vyvrelinách južnej časti Slanských vrchov a významné hniezdiska chráneného dravého vtáctva. Územie je využité pre potreby zoologického a lesníckeho výskumu. 5. stupeň ochrany.

https://uzemia.enviroportal.sk/


Prírodná rezervácia

Malá Izra


Jazero Malá Izra sa nachádza v geografickej oblasti severovýchodného Miliča, katastrálne patrí k územiu obce Slanská Huta. Malá Izra nie je pre turistov natoľko atraktívna ako jazero Izra, avšak svojou unikátnosťou má oveľa väčší význam.

Prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1976 na ochranu zriedkavých prirodzených spoločenstiev slatinno-jelšového lesa Slanských vrchov. Je to močiarny jelšový les nížinného typu v nezvyklej nadmorskej výške okolo 700 m n.m. Rozloha jazera je 0,77 ha, pričom vodná plocha nie je odkrytá, ale nachádza sa v prírodnej priehlbine lesa. Postupným zarastaním sa mení na mokraď, rašelinisko. 5. stupeň ochrany.

https://uzemia.enviroportal.sk/


Prírodná rezervácia 

Marocká hoľa


Prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1950 na výmere 64 ha sa nachádza na severozápadných svahoch Miliča v nadmorskej výške od 610 do 806 m n.m. Jej západnú hranicu tvorí rozsiahla pohraničná horská lúka nazývaná Malá Marovka /560 m.n.m./, kde sa nachádza rozcestník s križovatkou trás.

Sú tu chránené vzácne, vyše 130 ročné pralesovité porasty buka s typickým zložením a štruktúrou na andezitoch a andezitových tufoch, dôležitých z vedecko-výskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. 4. stupeň ochrany.

https://uzemia.enviroportal.sk/ 

CIRKVI


Rímskokatolícka farnosť 

sv. Mikuláša


Vyšná Myšľa je filiálnou obcou farnosti Nižná Myšľa, ktorá patrí do dekanátu Košice-juh Košickej arcidiecézy. 

Farský úrad:

Veľká Nemecká 3, 044 15 Nižná Myšľa
055 6980 133
fara.nmysla@gmail.com
Správca farnosti:
ThDr. Igor Giboda, PhD., farár

www.farnostniznamysla.sk


Kostol Sedembolestnej 

Panny Márie 


Vo Vyšnej Myšli sa nachádza kostol pôvodne postavený v roku 1894, ktorý je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii. Predtým tu stál drevený kostolík s drevenou zvonicou, ktorý však pri veľkom požiari v roku 1890 zhorel. 

V roku 1984 bol kostol zrekonštruovaný a rozšírený. Rekonštrukcia umožnila zistiť dôležité údaje o kostole.

Vo veži sú umiestnené 3 zvony: 

Veľký zvon /priemer asi 40 cm/ z južnej strany má na plášti maďarský štátny znak so svätoštefanskou korunou a nápis, ktorý udáva meno zvonolejara a miesto zhotovenia: "Vylial Egri Ferencz v Gönci 1921"Stredný zvon má priemer asi 25 cm a je na ňom rovnaký nápis. Malý zvonček nemá žiadny nápis.


Pri búraní oltárnej menzy /stola/ sa našla zamurovaná kartónová krabička veľkosti 15x8x5 cm. V krabičke bola minca v hodnote 1 groš,  2 listy /4strany/ novín "Budapest" č. 138 z 19. mája 1894 a pamätný spis napísaný ručne na papieri formátu A4. Text bol napísaný v maďarčine a voľný preklad znie: "Na pamiatku výstavby rímskokatolíckeho kostola občanmi Vyšnej Myšle! Postavený na vlastné náklady a bez pomoci. S výstavbou začali v roku 1892. Ukončené v roku 1894."

Pri osadzovaní kríža na vežu kostola po ukončení rekonštrukčných prác bola vyhotovená nová pamätná listina a jej text je nasledovný:

"Veriaci obce Vyšná Myšľa po 90-tich rokoch jestvovania rímskokatolíckeho kostola pristúpili k rozšíreniu lode kostola do dĺžky o 8 metrov a prispôsobili ho požiadavkám pokoncilovej liturgickej obnovy. So stavbou sa započalo dňa 13. júna 1984. Ukončená bola v septembri na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky kostola. Duchovným otcom bol vdp. Jozef Dráb, správca fary v Nižnej Myšli.

Kurátori kostola: 

Augustin Vasiľ /aj kostolník/ 
Tomáš Miľo
Ľudovít Guľa
Alojz Tóth  

Vo Vyšnej Myšli dňa 16. agusta 1984."

Súčasne s touto pamätnou listinou boli do tuby z medeného plechu vložené aj Východoslovenské noviny zo 16. augusta 1984, okresné noviny Zora východu, Katolícke noviny, mince v hodnotách 10, 20 a 50 halierov, 1 Kčs, 2 Kčs, 5 Kčs a dokumenty, ktoré sa predtým našli v oltárnej menze vrátane pôvodnej krabice. Tuba bola zaletovaná a uložená v guli pod krížom na veži kostola. 

ĽUDIA


Bežecký klub Vyšná Myšľa 


V obci pôsobí od roku 2006 Bežecký klub Vyšná Myšľa, ktorý každoročne organizuje vždy na konci augusta Beh pod Vyšnou Myšľou na trati dlhej od 60 m do 8 km. Súťaže sa zúčastňujú deti aj dospelí a v závislosti od veku sú rozdelení do niekoľkých súťažných kategórii.

Odvážne ženy


Spevácka skupina Odvážne ženy bola založená v roku 1999 a už v roku 2000 sa odvážne ženy - speváčky z Vyšnej Myšle prihlásili na Dargovskú ružu vo Svinici. V súčasnosti má skupina 10 členiek a ich vedúcou je Marta Kazimírová. Prezentujú sa doma aj v zahraničí. 

Každoročne v letných mesiacoch spolupracujú s obcou Vyšná Myšľa pri organizovaní zábavného podujatia Varené, špivané, ktoré sa odohráva na miestnom futbalovom ihrisku. Pri príprave výborných tradičných jedál z regiónu tu spievajú nádherné ľudové piesne.