Zlatá Baňa vznikla v chotári obce Lesíček v 2. pol. 18. storočia. Samostatnosť získala v polovici 19. storočia. Neúspešné pokusy o ťažbu zlata v rokoch 1730 - 1861 sa skončili vybudovaním erárneho podniku na ťažbu hliny a výrobu kachieľ, ktoré boli známe v celom Rakúsko - Uhorsku. 

Pokračovaním baníckej činnosti bola ťažba antimónu. V katastri obce sa ťažil aj drahý opál. V centre obce sa vyníma technická pamiatka postavená v rokoch 1819-1821 - klauzúra, priehradný múr bývalej umelej vodnej nádrže, ktorá slúžila na zadržanie vody na splavovanie dreva do Solivaru pri Prešove.

Počas 2. sv. vojny bola Zlatá Baňa za pomoc partizánom vypálená fašistami (8. 9. 1944). Zhoreli nielen domčeky a stodoly, ale aj stromy a všetko ostatné, čo v obci bolo. Asi 500 obyvateľov Zlatej Bane vyhnali do hôr, niektorých aj odvliekli. Po vojne bola obec vyznamenaná Radom Červenej hviezdy a Dukelskou pamätnou medailou. Ťažké časy a hrdinstvo pripomína pamätník s názvom Útek z horiacej obce. 

Zlatá Baňa je zaujímavá aj tým, že bola poslednou elektrifikovanou obcou v Československu - stalo sa to 6. septembra 1960.

Kostol sa v Zlatej Bani začal stavať až v roku 1968. V roku 1975 bol dokončený ako modlitebňa bez veže. Dom smútku bol dokončený spolu s novou kostolnou vežou a tromi zvonmi v roku 1998

V obci je viacúčelové športové ihrisko využívané počas celého roka, tenisové kurty, kultúrny dom, hasičská zbrojnica i knižnica. V kraji je bohatá sieť turistických a cykloturistických trás. Lesy SR v spolupráci s obcou v roku 2008 otvorili lesný cykloturistický náučný chodník Sigord dlhý 3 km

Tradičná súťaž v ryžovaní zlata každý rok láka čoraz viac malých aj veľkých súťažiacich, aby si zmerali sily a strávili príjemný deň v prírode...

Letné kúpalisko s imitáciou slanej morskej vody, ktoré je súčasťou rekreačného zariadenia Opalex. V areáli je aj menšie detské kúpalisko vhodné aj pre veľmi malé deti, reštaurácia a možnosť ubytovania...

www.zlatabana.sk 

Kujavy x

Geomorfologická rarita neďaleko Zlatej Bane, ktorá nemá v širokom okolí konkurenciu...

Pravdepodobne vznikla zosuvom obrovského skalného bloku z masívu Čiernej hory. V nadmorskej výške cca 760 m sa tak vytvoril "kotol" hlboký asi 80 metrov, v ktorom sa prejavuje podobný efekt aký poznáme v ľadovej jaskyni.

Skalné dutiny plné snehu a snehu skryštalizovaného na ľad slúžili obyvateľom Zlatej Bane ako prírodná chladnička. Vraj len traja ľudia z dediny mali právo a česť raz za čas doniesť a odniesť mäso /napr. po zabíjačkách/ do a z "chladničiek". Táto čestná funkcia "chladničkára" sa dedila. Fotky a komentár Peter Eperješi

zdroj:

https://www.slanskevrchy.sk/Trasy/Kujavy/Kujavy.html

Lesný náučný chodník Sigord x

"Chytil som motýľa - uhynul mi, odtrhol som kvietok - zvädol mi. Vtedy som pochopil, že prírody sa nemám dotýkať rukami, ale iba srdcom."

Tieto slová vítajú návštevníkov pri vstupnej bráne Lesného náučneho chodníka Sigord, ktorý Lesy SR v spolupráci s obcou Zlatá Baňa otvorili v roku 2008.

Slúži na oddych, vzdelávanie, turistiku ale aj cykloturistiku. Na trase /3 km/ je množstvo zastávok s ohniskom a lavičkami, studničiek, altánkov a informačných tabúľ o histórii a súčasnosti lesníctva, o poľovníctve a prírode.

Pamätný háj kráľovnej Alžbety x

Jedna zo zastávok na Lesnom náučnom chodníku Sigord

Rakúska cisárovna Alžbeta Bavorská, manželka Františka Jozefa I. Habsburského, nazývana tiež Sisi, sa narodila v mnichovskom paláci rodu Wittelsbachovcov v roku 1837 ako najmladšia dcéra princa Jozefa Maximiliána Bavorského. Bola jednou z najvýznamnejších žien, ktoré kedy nosili rakúsku cisársku korunu. Sisi mala v živote takmer všetko. Postavenie, krásu, bohatstvo, lásku, manžela a deti, ale nikdy nebola spokojná. Celý život blúdila, cestovala, hľadala pravdepodobne samu seba.

Historické záznamy hovoria o roku 1895, kedy cisárovna Alžbeta so svojim pompéznym sprievodom pricestovala do Šarišskej stolice, kde navštívila Bardejovské kúpele. Na jej počesť bol pomenovaný liečebný dom Alžbeta, pri ktorom je aj socha z roku 1903. Pri tejto návšteve Šariša ju zaujala aj bohatá história lokality Slanských vrchov, hlavne ťažba opálov, soli a možno aj tieto minerálne pramene. Podľa rozprávania v tejto doline, na lúčke pri hornom minerálnom prameni Kyselka pri potoku, bol pre cisárovnu a jej sprievod pripravený obed /ako menu bola podávaná pečená hovädzina/.

O tri roky neskôr /10.septembra 1898/ sa odohrala tragédia. Stala sa vo Švajčiarsku v Ženeve, kde taliansky anarchista Luigi Lucheni cisárovnu Alžbetu zavraždil.

Po tejto tragickej udalosti, na jej počesť a pamiatku, bola postavená na tomto mieste kamenná mohyla s pamätnou tabuľou nad studničkou s názvom Studnička Sisi.

Na tabuli je nápis: Királne erszebéth émlek liget, 1898 /Pamätný háj kráľovnej Alžbety, 1898/

Jubilejný sigordský háj x

Rukopisný záznam v kronike prednostu Štátnej lesnej správy v Kokošovciach z roku 1928 Ing Ladislava Dérera hovorí o založení Jubilejného sigordského hája na počesť 10. výročia vzniku Československej republiky.

Takmer jedno storočie zabudnutý, opustený lesopark dnes zaujme majestátnosťou jedincov, ktoré tu vysadili naši predchodcovia. Je svedectvom citlivosti, odbornosti a spätosti s prírodou vtedajšieho lesníckeho stavu

Rekreačné stredisko Sigord x

Letné kúpalisko s imitáciou slanej morskej vody, ktoré je súčasťou rekreačného zariadenia Opalex. V areáli je aj menšie detské kúpalisko vhodné aj pre veľmi malé deti, reštaurácia a možnosť ubytovania. V tesnom susedstve je areál rekreačného zariadenia Zelený Breh...

Vodná nádrž Sigord x

Vodná nádrž Sigord pri obci Kokošovce /4,8 ha/ bola vybudovaná pôvodne za účelom protipovodňovej ochrany...

Využívala sa však aj na kúpanie, pestovanie vodných športov a v zime i na korčuľovanie. V súčasnosti ju využívajú najmä rybári ako lovný revír

Viac na:

https://www.reviry.sk/index.php?stranka=popis&id=1724&miera=0&plocha=4,8&ucel=1

DELNIANSKY PLAVEBNÝ KANÁL
DELNIANSKA LESNÁ ŽELEZNIČKA

Dômyselné využívanie vôd Delnianskeho potoka a jeho prítokov na dopravu drevnej suroviny pre soľný závod, v minulosti realizoval smerovou a výškovou úpravou koryta potoka a výstavbou plavebného kanála od obce Dulová Ves lesmajster Štefan Jordán (1691). Zvrat vo vývoji soľného závodu spôsobila katastrofa (1752), keď príval vody zaplavil ťažnú jamu Leopold. Zmena výrobného programu na získavanie soli výlučne varením, spôsobila zvýšenú spotrebu dreva. Dvorský architekt Ján Svoboda rozhodol o postavení nového plavebného kanála s dĺžkou 18,9 km a novej priehrady v Zlatej Bani. Výstavba trvala od roku 1819 do roku 1821 pod dozorom kráľovského adjunkta Jozefa Lechnera z Košíc. Drevený kanál s prevýšením 515 m mal lichobežníkový profil 82x45x60 cm a viedol od Zlatej Bane pozdĺž potoka Delňa do Kokošoviec, kde sa stáčal k Solivaru.
Rok 1917 bol koncom funkčnosti plavebného kanála a začiatkom činnosti novovybudovanej úzkokoľajnej lesnej železnice pre odvoz dreva. Na výstavbu bolo pridelených 200 ruských vojenských zajatcov, ktorí ju postavili na trase zo Solivaru cez Sigord na Zlatú Baňu. V roku 1926 bola trasa dobudovaná až na Pusté pole. Dočasné odbočky viedli aj do dolín Racová a Šťavica. Nachádzame sa na telese odbočky lesnej železničky Šťavica. Značné stúpanie trasy neumožňovalo využívať dostupnú mechanizáciu (rušne). Pre vyťahovanie prázdnych vozíkov bola využívaná len animálna sila (voly a kone). Plne naložené vozíky drevnou surovinou boli spúšťané obsluhou súpravy vagoníkou k hlavnej trati vlastnou gravitáciou za stáleho brzdenia a piesku sypaného na koľajnice. K mesiacu máj1928 sa uvádza dĺžka koľají 25 845,9 m.

V rokoch 1954 - 1955 trať bola zrušená ako nerentabilná po tom, čo bola postavená cesta z Kokošoviec do Zlatej Bane a drevo sa začalo zvážať nákladnými autami.

Nadpis textu

Váš text začína práve tu. Kliknite sem a môžete začať písať. Aut odit aut fugit sed quia consequuntur magni dolores eos qui ratione voluptatem sequi nesciunt neque porro quisquam est qui dolorem ipsum quia dolor sit amet consectetur adipisci velit sed quia non numquam eius modi tempora incidunt ut labore et dolore magnam.